Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Roveň, v skvost zlatoklasný ubraná,
nad ktorou letká fata morgana
víl ihry strojí, tance, zápasy:
znáš ešte ma? O, poznaj syna si!

Veď dávno bolo, topoľov tých stín
čo posledne ma zajal v odpočiň,
kým cez jesenný vzduch mi nad hlavou
V - znamä - tiahlo tvojich žerávov;

keď na rodného domu prahu tom
rozlúčky kusé hlasy koktal som,
a matkin - doslov žehnajúci tiež
už dávno vetrov roznosila spräž.

Z tých Čias sa dlhý rokov zrodil rad,
a dlhý rad ich odžil rád-nerád,
i na povoze vratkom Šťasteny
som široký svet zbrúsil v učení.

Hej, šíry svet ten školou žitia je;
tam potiekly mi potu ručaje,
bo neschodnou púť od skál, pre hrudy,
na nejednu púšť človek zablúdi.

o ja viem - ako žiaden zeme hosť -,
ja, ktor'ho z tmavej čaše zkúsenost
už bolehlavom neraz núkala,
že radšej smrť by ch bol pil bezmála!

No dnes ten žiaľ, tie dlhé útrapy,
čo sápaly mi hruď vše na zdrapy,
i súžob stopy všetkých najblahšia
radosti svätej slza unáša;

bo v kolísky kde mäkkom lone raz
pŕs materských som požíval med: zas
tvoj jasný deň sa decku tvojmu, hoj,
mne usmial, milý krásny domov môj!