Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Na tmavo-zelenej ležím zeme šate
a v oblohu patrím tmavo-beláskavú;
pršia na mňa lúče hviezd striebristé, zlaté
a jak veniec by mi otáčajú hlavu,
Skúpal som si dušu v potope tej svetla,
všetok brud pozemský smyla v nej do seba,
a včul narodená znova vozvýš vzlietla
a štít hľadá neba.

Spí zem celá; jej sen hlbizeň je hluchá,
jediný bzuk tenký počuť, ako hudie:
var' kýs drobný chrústik hrá mi blízo ucha,
či ďalekej rieky hučanie skôr bude,
abo hrom chmár ďalších ešte, čo, kým spraví
cestu sem, tak scvrkne na obrovskom duhu,
a či mojej duše hymn snáď chvály-slávy
z hviezdového kruhu?

Ó, lieč, duša, medzi nebies telesami
la ich záhad prezri rúšku do záhyba,
|ktorú božstva tajné prsty stkaly samy...
múdrosti-li a či snáď z vrtochu iba?
Obhľaď, duša, čo tam vo hviezdnych je selách,
presvedč sa, čo je i hviezd nad velebou,
šotom spusť sa ko mne vdol na rýchlych krielach,
nech hovorím s tebou.

Spýtam sa, čos' zrela tam, či aj znak žitia?
ak hej, tak trápne, smutné, jak tu dolu?
Platí-li ten tvrdý, prísny súd, čo skytá
odmenu i pomstou vypĺňa si vôľu?...
Však čo je ma po tom? Ja bych rád jedine
len zvedel, to nech chýr tvoj nezamlčí:
ti i tam sú srdcia, a v sŕdc hlbočine
ti tiež láska blčí?

Akže i tam ľúbia, ach, tak v túžbach chvátam
ta, i bych sa dostal, chcem sa modliť vrele;
no ak láska nemá sprevádzať ma tatam,
s Bohom tak, vy hviezdy, s Bohom, svety skvelé,
ak je zem krajšia vzdor žiaľom v tom jej sväzku,
nech stliem, keď vradia v cmitera ma rady!...
Láska vynahrádza všetko, ale lásku
nič nevynahradí.