Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• literárny druh: epika
• literárny žáner: realistická novela (s prvkami sociálnej a psychologickej prózy)

Novela Ťapákovci realisticky vykresľuje život jednej veľkej roľníckej rodiny, ktorá žije v spoločnej domácnosti. Autorka odhaľuje ich zaostalosť, lenivosť, tvrdohlavosť a zotrvávanie pri starých zvykoch. Do tohto prostredia prichádza nevesta Iľa, ktorá sa usiluje vniesť do domu poriadok, čistotu a pokrokové myslenie. Jej snaha sa však stretáva s odporom ostatných členov rodiny. Konflikt medzi starým a novým, medzi pasivitou a snahou o zmenu, tvorí jadro deja; napokon sa Iľa s Paľom oddelí od rodiny a začnú nový život, kým ostatní zostávajú v starej nečinnosti.

TÉMA A MYŠLIENKA:

Téma

Život veľkorodiny Ťapákovcov a jej neochota prispôsobiť sa novým životným podmienkam; boj jednotlivca za zmenu a pokrok.

Myšlienka

Zastarané spôsoby myslenia a pohodlnosť vedú k úpadku. Človek potrebuje odvahu prekonať pasivitu, lenivosť a zvyk, inak zostane stáť na mieste. Autorka zároveň poukazuje na konflikt tradície a pokroku, na ťažký osud ženy v dedinskom prostredí a na nezmyselnosť rodinných hádok.

ČAS A MIESTO DEJA:

Dej sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia na slovenskej dedine, predovšetkým v spoločnom dome Ťapákovcov, v škole a v dedinskom prostredí (dvor, stajne, pole).

HLAVNÉ POSTAVY:

Iľa (nazývaná "kráľovná") - pôrodná babica po kurze v Sobote, vzdelanejšia než ostatní; cieľavedomá a energická nevesta, ktorá chce vniesť do rodiny poriadok a pokrok; neskôr odíde do služby, no napokon sa s manželom oddelí od rodiny a postavia si vlastný dom
Paľo - najstarší brat, oficiálny gazda, Ilin muž; je dobrosrdečný, ale pasívny, typický "ťapák"
Anča-kalika - telesne postihnutá sestra, zatrpknutá, výbušná a zlomyseľná v prejavoch; túži po láske, najmä po bratancovi Janovi Fuzákovi, ktorého tajne miluje, no pre svoje postihnutie ostáva osamelá
Mišo - najmladší brat; mládenec, ktorý túži po Kate (slúžke u Židov), no rodina mu ju nedovolí vziať; odchádza na vojnu
Ostatní Ťapákovci - bratia so ženami a deťmi; pasívni, ľahostajní, symbolizujú stagnáciu
Jano Fuzák - bratranec Ťapákovcov, ktorý si vezme Maru od Pekáčov; je objektom Ančinej nenaplnenej lásky

DEJ:

Rodina Ťapákovcov žije v jednej preplnenej izbe v biednych podmienkach, kde vládne lenivosť, pohodlnosť a zotrvávanie pri starých zvykoch. Do tejto rodiny prichádza Iľa, nevesta najstaršieho brata Paľa. Usiluje sa vniesť do domácnosti poriadok, čistotu a pokrok, navrhuje postaviť nový dom, aby sa rodina rozdelila. Jej snaha sa však stretáva s odporom, najmä zo strany telesne postihnutej a zatrpknutej Anče-kaliky. Ani manžel Paľo ju nepodporuje, a tak Iľa odchádza do služby k pani rechtorke. Tam však zasiahne notár, ktorý jej zakáže slúžiť, pretože ako babica zastáva obecný úrad. Iľa sa teda presťahuje do murovanice u Jablonckov a pod jej vplyvom sa Paľo napokon odhodlá oddeliť od bratov. Spolu si postavia nový dom a začnú samostatný život. Medzitým najmladší brat Mišo márne túži po Kate a odchádza na vojnu, Anča zostáva osamelá a trápená nenaplnenou láskou k Janovi Fuzákovi. Kým Iľa dosiahne svoje, ostatní Ťapákovci ostávajú žiť vo svojej zaostalosti a nečinnosti.

JAZYKOVÉ A UMELECKÉ PROSTRIEDKY:

• realistický jazyk s prvkami nárečia a ľudovej reči
• priame reči a dialógy plné irónie, výsmechu a hádok
• symbolika (Ťapákovci ako symbol stagnácie a úpadku, Iľa ako symbol pokroku, Anča ako symbol tragédie a nenaplnenej túžby)
• kontrasty medzi aktívnou a vzdelanou Ilou a pasívnymi Ťapákovcami
• psychologické vykreslenie postáv prostredníctvom vnútorných myšlienok a pocitov (najmä u Anči)

VLASTNÝ NÁZOR:

Novela ma zaujala realistickým zobrazením dedinského života a presvedčivými postavami. Najviac na mňa zapôsobila postava Iľe - jej odvaha a húževnatosť stáť si za svojím, hoci ju rodina odmietala. Na druhej strane mi bolo ľúto Anče, ktorá je síce zatrpknutá a zlostná, no jej hnev pramení z bolesti a túžby po obyčajnom ľudskom šťastí. Autorka veľmi presne vystihla kontrast medzi pasivitou a snahou o zmenu - čo je aktuálne aj dnes. Dielo mi ukázalo, že ak chce človek žiť dôstojne, musí prekonať pohodlnosť a nebáť sa bojovať za lepšie podmienky, aj keby mal ísť proti prúdu.

OBSAH DIELA VO VERŠI:
(od Dávida Ivana)

Literárny druh tohto diela je epika
a môžem skonštatovať, že sa tu nikomu nevyká.
Literárny útvar je novela z dedinského prostredia,
pokúsim sa toto dielo nejak´ spracovať, nech sa o ňom ľudia viac dozvedia.
Ideou sú tu staré zvyky v novej dobe,
kreatívne dielo, no zamotajú nám ho ešte viac Anča s Iľou obe.
Téma je, aké má na dedine vzťahy rodina
a mali by plnú komoru, ak by lenivosť bola plodina.
Postáv v tomto diele nie je veľa
a začneme predstavením jednotlivých postáv diela.
Paľo Ťapák - začneme najprv Paľom,
ktorý je pre Iľu darom.
Nasľubuje toho veľa: "Áno, Iľa, máš tu chyžu istú,"
no vtedy ešte Iľa nevedela, že si z nej robí srandu, lebo má povahu humoristu.
Najšťastnejší by bol, keby mu všetci pokoj dali
žeby ani žiadne povinnosti nemali.
Iľa Ťapáková - dostala titul kráľovnej,
lebo sa ako jediná držala doby pracovnej.
Chce zmeny, no nikto to nerieši,
na všetku prácu je sama, ruky ona zderie si.
Bola z nich najvzdelanejšia, tak sa z nej stala babica,
kým oni nemali záujem o vzdelanie, boli hlúpi jak palica.
Anča Ťapáková - Anča je najsmutnejšia postava tohto diela.
A či sa raz vydá? Ostáva jej už len viera.
Chcela by mať raz svadbu,
no osud jej dal postavu vadnú.
V mladosti ju postihla lámka,
tak jej na pitie ostala už len slamka.
Teraz môžeme prejsť na vedľajšie postavy
a k Ťapákovcom sa vždy nejaká návšteva dostaví.
Prvou vedľajšou postavou bude Jano Fuzákovie,
len je asi jediný úprimný, vždy pravdu povie.
Možno celý život ani nevedel, že ho Iľa milovala,
keď to ona ani nikomu nepovedala, iba svoju prácu vykonávala.
Druhou postavou je Mara, ktorá je Janova žena,
a preto sa na ňu Anča celý príbeh hnevá.
Treťou postavou je ich brat Ďuro - Čakaj, ktorý s nimi tiež žije v chyži
a dej sa nám už pomaly blíži.

Dej, v ktorom je všetko dôležité, zahrnuté
a ponaučenie z tohto diela ide také, aké vedia byt ľudské osudy kruté.

Dielo sa začína zbrklo hneď, že: "Je ich 16 v jednej chyži,"
nemajú radi prácu, možno si myslia, že im ublíži.
Žiť v špine, nečistote a zdusenom povetrí,
veď načo upratovať, nikto nepríde, Anča odvetí.
Ťapákovci si každú odpoveď premyslia, čiže sú málovravní,
ale v tomto diele sú to protagonisti hlavní.
Novoty ich nezaujímajú, sú spokojní so všetkým
a upratovať? Načo? Pred kým?
Iľa je gazdiná, no nikto nie je z toho nadšený,
každý by ju vymenil, ale škoda, že to ostalo iba pri vravení.
Anča, Iľa nevedia sa zosúladiť, vždy robia kroky odlišné,
ani jedna neustúpi, na to sú obidve až moc pyšné.
Iľu nemá žiadna zo žien v láske,
ale nikto jej nič nepovie, všetci sa zastavia pri prvej hláske.
Iľa chce zmenu, ale je to časom plytvanie
a od Paľa vlastné bývanie.
Začala sa jar, všetko pekne kvitne,
no dokedy sa Ťapákovci rozhodnú, či budú pracovať, je už prítmie.
Muži sa majú rozhodnúť, kedy začnú orať,
lenže sa dohadujú s nemým, nože nám poraď.
Nevedia sa rozhodnúť, či s tou orbou začnú už dneska,
ostatní dedinčania sa na nich pozerajú, sú pre nich groteska.
Nevedia sa rozhodnúť, či budú robiť dnes alebo v piatok,
lebo nevedia, či dostanú za to nejaký príplatok.
Ale v piatok je tvrdá zem, pluh ide ťažko,
keď tu Michal príde a povie: "Nechaj to tak, spravíme to niekedy inokedy, braško!"
Keď tu zrazu príde k Ťapákovcom na návštevu Jano Fuzákovie,
Anča sa hneď červená, lebo ho miluje, škoda, že len ona to vie.
Tajne chce Jana, no nie vždy sa každá láska splní,
postihla ju lámka, ktorá jej telo vlní.
Hoci sa nikdy nevydala, šije na svadby čepce
a už počuje, ako ďalšie na svadobnom koči erdžia žrebce.
Anča neznášala svoju prácu,
cítila sa nadbytočná, akoby stvárňovala kocku hraciu.
Anča vždycky chodila v oblečení čiernym,
a celý život žila s problémom jedným.
Anča stále v čiernom, kým sa ostatne ženy parádili,
veľmi jednoducho si život bez lámky zariadili.
Iľa išla za Paľom, buď postaví dom alebo ide preč,
on ale musí vyčistiť volom, takže nie je s ním veľmi reč...
Iľa sa ho pýta, no on ju ignoruje na trikrát,
tak mu dáva poslednú šancu si vybrať.
Paľo, poslednýkrát sa ťa pýtam, ja ťa varujem,
ale Iľa, nemám čas, čo nevidíš, že ja seno volom vhadzujem.
Paľo nič neodpovedá, tak Iľa od neho odchádza,
ale Paľo má povahu humoristu: "Iľa, nech ťa šťastie vo svete sprevádza!"
Všetci Ťapákovci si posadali okolo stola, mohla to byť taká pekná večera,
kým nezistili, že im nemá kto upratať na sklonku večera.
Všetci Ťapákovci sa zišli pri jednom veľkom stole,
no Iľa odišla, nebol kto navariť, tak pozerajú na taniere prázdne, holé.
Ale spoliehali sa, že sa vráti, veď by len tak neodišla,
väčšinou pri hádke sa len vyhrážala a potom len na prechádzku von išla,
aby ďalším konfliktom predišla.
Potom k Ťapákovcom Mara prišla po čepce, aj keď ju Anča nenávidí,
no len ticho jej to, že má Janča za muža, závidí.
Zuza celá natešená vykrikuje, hoci je na ceste v polke,
Iľa sa vraj zasľúbila rektorke.
Iľa to neskôr potvrdila,
ona celý život tak priamo žila.
Paľo a Iľa spoločne z domu odišli,
no na konci ani jednej z ciest sa nezišli.
Zatiaľ čo Paľo išiel radšej pásť ovce do Ardieľa,
lebo počúvať doma Iľu ho už zodiera.
Tak Iľa išla rektorke slúžiť,
no stále neprestala o novom bývaní s Paľom túžiť.
Iľa čakala na Paľa, aby spravil to, čo chce,
ale darmo čaká, on radšej ostáva pásť ovce.
Keď Paľo prišiel do dediny, Iľa sa ho snaží hlasným smiechom upozorniť,
že niečo nie je v poriadku,
ale on ju ignoruje, radšej ide obdivovať susedom záhradku.
Išiel sa domov prezliecť, ale nemal čistú košeľu, Iľa odišla, nebol kto mu ju vyprať,
tak buď bude chodiť v špinavom alebo pôjde za Iľou, musí si vybrať.
No nemôže predsa chodiť v špinavom, tak si požičal košeľu z Mišovej skrine
a čuduj sa svete, aj mu dobre sadla
a deľba oviec u susedov, mu aj vhod padla.
A Iľa u rektorky, čakajúc na Paľa sedela,
a to, že on nepríde, ona dobre vedela.
Zrazu ho videla orať a mal na sebe šaty čisté,
veď on nevie prať, skadiaľ by ich mal, určite bol za inou, to viem iste.
Zuza rýpala do Paľa, nech nerobí hanbu a ide si po ňu.
A nepomohol tomu ani Jano, ktorý mu povedal, že Ďuro za ňou chodí,
Paľo bol potom ešte plnší hnevu.
Iľa popýtala Miša o pohár vody,
a aj z takejto bežnej požiadavky sa veľký konflikt zrodí.
Chtiac či nechtiac Iľa aj Jana do hádky pridala,
háda sa s ním, aj keby sa najradšej za neho vydala.
Paľo išiel za Iľou, nech ide domov,
prosím ťa, Paľo, veď to je pozvanie za nula bodov.
Iľa mu ešte povedala, že do konca roka tam ostáva
a Paľovi asi prejsť na tričká jediné, čo zostáva.
Skúsil to ešte párkrát, ale zbytočne tak odišiel
a Iľe potom od notára list prišiel.
Musela si vybrať, buď bude dedinská baba alebo práca v škôlke.
Iľa si vraví: "Pre taký detail zmätky toľké!"
Robila to naraz, a to sa nemohlo,
tak si vybrala babu a ani to, že ju Paľo volal domov, s ňou nepohlo.
Iľa opustila školu a šla do Jablonckov, tak sa to miesto nazýva
a Iľa si stále ťažko bez Paľa nažíva.
Iľa konštatuje: ,,Už by sa mi tu Paľo aj zišiel,"
zatiaľ čo Paľovi perfektný nápad na um prišiel.
Paľo k jej komôrke pristaval nový dom
a Iľa je spokojná, že už má príbytok, kde môže mať v záhrade strom.
Šťastní sú všetci Ťapákovci
a už sme pomaly na príbehu konci.
Majú pokoj, nikto im nekáže nič robiť,
už len žiť v pokoji a hádky netvoriť.
Už sú len štrnásti v jednej izbe,
ale stále to tak čudne vyznie.
A nespokojná ostala Anča jedine,
neznášala Janča ona najviac v dedine.
Mysliac na Jana preklína život a narodenie svoje
a príbeh na zamyslenie to je...
Celý život neznášala to, čo robila
a jej posledné slová boli: "Bodaj by som sa nikdy nenarodila!"