Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Balada

"Kdeže, muž môj drahý?" "Ta, kde
mužom býva sparne;
u Golubca čaká Turek,
nech nečaká márne."
"Dočkaj, muž môj drahý, nechoď
ešte v boja spar, nie:
obrátim sa na chvíľku do
svojej obliekárne."

"Premilená moja žena,
mne zamýšľaš vzprieť sa?
Hladké pliecka, kypré ňádra
broň ti drví predsa;
v hrsti sa ti meč chvie, kláti:
hja, nie roveň kytke -
Co bys' hľadala, ty ženská
trsť, v krvavej bitke?"

"V bitke krvavej ja verná
družka hľadám to, by
pri tebe som, živá-mŕtva,
diela každej doby.
Váži meč, no žiaľ i sto ráz
ťažší je: sťa z trucu
väčšmi drví mi, než pancier,
hruď, za tebou mrúcu."

Perlový si zlatý čepiec
prilbou uzastiera,
štíhly živôtok - sám hodváb -
vtesná do panciera;
aj meč pripne: na pás - zamat -
drahokamy;
červené ostrojí bôtky
z striebra ostrôžkami.

Lahôdkou privábi vranca
pred trnác: hup! cmukne;
van v povolí zdúva poly
jej zelenej sukne.
Hradskou vstáva oblak prachu,
len kôň sa jej dotkol,
ligoce sa... blyskoce sa
lesklá ocel podkov. -

"Pozdrav Pánboh, pani sestra,
ťa tu stred bojišťa;
šípy ozaj prinieslas': toť,
v očkách sa ti blyštia -"
"Pane králu, Žiha kráľu,
nie zvyk u vojenstva
už z kúš strielať, jak za mladi
vášho veličenstva."

Na Golubac-hrad s Dunaja
útokom hnať začnú;
s rieky, od sucha mu škodu
spôsobujú značnú.
V čele všade Rozgoňovci,
on, vždy bohatier, a
jeho milka, švárna Cilka,
Svätojurských dcéra.

Pohan-Turek po Morave
s novým priplul vojom:
"Včuľ, junáci, plavci všaci,
spolným na nich brojoml"
Sama vedie Rozgoňová
proti vrahom galej,
za ňou hrnú hrdinovia;
práporom šat zvial jej.

Z diel vybúši - div pre uši
osmanské, strach zjavne;
na ich lode letia v blku
smolné vence, hlavne.
..Vody, vody!' reve pohan,
darmo: v daždi palnom
všetko zhorí, hoc jak v mori
vôd v Dunaji valnom. -

Tu už Murad nezná žartu:
s veľkou - sťaby búrkou -
válečnou sa silou blíži
on sám, cisár Turkov;
na stotisíc číta mužstva,
pašov-, begov mnoho:
Turek, Tatár - spahi, jan čiar,
výbor vojska toho.

Skoda bolo, Žiha kráľ, ti
zhačkať sa hneď zkrátka,
za posmech si od pohana
kúpiť zadné vrátka;
peiia niekdy vlk, no zuby
šklabiac: tvs' - och, podej
tvár kam! - ľuďom dal prejsť prúdom
v úteku, sťa zlodej. -

Spahi, jan'čiar udrú na voj
zadný, v tyl i s kraja:
moc ich padne pod handžárom,
viacej do Dunaja.
Pešo i kráľ horko-ťažko
stačí ujsť vše tiesni;
Rozgoň svojou päsťou, zbrojou
cestu jemu kliesni. -

"Hej, kto pluje, kormidluje
s korábom sem zďala ?
A či už nik nezachráni
uhorského kráľa?"
"Ja ho vediem, slabá žena.
nočnej za nesnahy:
skoč naň, pane, Ziha kráľu.
i ty, muž môj drahý!"

V Lackove sa octli Uhria
v bezpečnosti kline.
Chýr o bitke rozletel sa
krížom po krajine.
Víťazstvo v ňom Žigmundovo
ni nepríde k slovu;
v sveta diali všetko chváli
Cilu Rozgoňovú. -