Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Iným ja vždy som len dobré prial,
a mne každý ubližuje schvál.
Roztrhajú na mne prikrývadlo,
tŕním naplnia mi vankúš, a
ráno cítim chechtu ich žihadlo,
mátohy že v snách ma krtušia.
Kvapni v pohár žitia trpkosti
plného mi, sladká ľúbosť, ty!

Puklou lýrou je mi hrúd; múk ťah
divým chmatom cvála po strunách
jej: a pieseň, čo z nich vyburcuje,
znie, vo vetre poplašný jak zvon.
Včude len čo zábludou sa vsuje
v zmätok hry dajeden čistý tón.
Kvapni v pohár žitia horkosti
plného mi, sladká ľúbosť, ty!

Toto jedno, čo by mohlo, jak
tmel, mi strapy duše sváriť dák!;
to strom, ktorý ešte zúfalstva mi
nestačila preliať záplava,
v jehož vetvách nájde azyl známy
ešte moja nádej túlavá.
Kvapni v pohár žitia trpkosti
plného mi, sladká ľúbosť, ty!

Deva, jeden pohľad milený,
akým slnce zrie v kraj v jeseni,
ktorý nemá síl už živných síce,
a preds' je tak krásny, láskavý,
bo šťastnejších dní nám smavé líce.
v pamäti nám jaro predstaví!
Kvapni v pohár žitia horkosti
plného mi, sladká ľúbosť, ty!