Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Svit rána zlatý, nočný mrak
v zápase diely neistom:
pochybne klátil som sa ja
tak medzi bdením tiež a snom.
Tamto-li, či v sne? húkavé
som občul zvuky: zkade dnes
ten hlas? - roh zápät zareve,
poľovný skučí, breše pes.

Na podiv hudba rohu to,
zun sladko-bôľny, unylý,
spreniká kosti do špiku,
jak keby zvučal z mohyly.
Na to i psisko, hlupák, vyť
sa vezme z pudu, zašteká:
a smes tá hlasov v divokú
kús' harmóniu posteká.

Ten ostro, hlučne rehee sa,
no nárkom končí vláčitým;
chrkotom tupým onen zas
barytón dáva; medzitým
ostatní kňučia, ďavkajú,
čuť skoliť, huhkať, vrčať ich;
do toho ozon rapoce
a honcov lomoz srdnatých.

Veselí lovci, rušajte!
Vás precítly zve škovránok;
váš dňa je rozbresk, vône hôr
i polí, striebristý vôd tok,
vzduch panický, skvost rosných slz,
van čerstvý, vôle zbronelý
kvet. sila svalov z ocele...

Rušajte, lovci veselí!
Mne už len rána strnisko
k žni zbudne, tam keď - smotana:
kýs' zlozvyk v putách drží ma
či nátura tak prežraná.
Hej. vôľa bola by, lež keď...
keď posteľ bráni, hoc chcem, hoc! -
Veselí lovci, rušajte:
zábavu dobrú... dobrú noc.