SLOVENSKÝ JAZYK Literatúra aneb študentský underground - čitateľský denník, životopisy, čítanka, slohové práce, slovníček pojmov - www.slovensky-jazyk.skwww.slovencina.net Publikovanie alebo ďalšie verejné šírenie obsahu servera Slovenský-jazyk.sk je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa výslovne zakázané! Použitie výhradne len pre osobné účely je možné.



Menu

­

Országh-Hviezdoslav Pavol (*02.02.1849 - †08.11.1921)

­­­­

Herodes a Herodias

  • strhujúci biblický príbeh o moci, láske, vášni a jednej vražde
  • vrcholné dramatické dielo epochy realizmu
  • päťaktová divadelná hra slovenského klasika sa odohráva v dobe rímskej okupácie Judska a je inšpirovaná dielom Williama Shakespeara
  • vyniká nielen shakespearovskou formou, ale najmä širokou plejádou výsostne dramaticky stvárnených postáv, mnohotvárnou mozaikou vyhranených individuálnych osudov, politicko-mocenských súvislostí a dejových zvratov

OSOBY

HERODES ANTIPAS - galilejský a perejský tetrarcha
TAMAR - jeho manželka
ARETAS - kráľ arabský, poslednej otec
FILIP - veľkostatkár a obchodník
HERODIAS - jeho manželka
SALOME - ich dcéra
JÁN (JOCHANAN) - krstiteľ
JÁN, ONDREJ atď. - jeho učeníci
ACHISAR - vojvoda vojska Herodovho
DÔSTOJNÍCI vojska Herodovho
OMRU - vodca vo vojsku Aretovom
DÔSTOJNÍCI vo vojsku Aretovom
PERITUS - kráľovský tajomník na dvore Heroda Antipa
TREBÓNIUS - člen správnej rady na dvore Heroda Antipa
INÍ RADNÍ PÁNI na dvore Heroda Antipa
MANAHEN - dvormajster na dvore Heroda Antipa
CHUZA - strážca dverí na dvore Heroda Antipa
OBADJA - pokladník na dvore Heroda Antipa
ZAMIRA - spoločnica kráľovnej Tamar
JOHANA - manželka Chuzova, spoločnica kráľovnej Tamar
SEVERUS - prefekt rímskej posádky v Tiberiade
SEBNA - mestský starosta tamže
KŇAZI A LEVITI
HRADNÍK
HRADNÍ STRÁŽNICI
POSLANCI A POSLOVIA

Iní dvorania, dvorné panie a panny. Služobníctvo. Jednotlivci z ľudu a vojska. Vojsko. Ľud.

Deje sa sčiastky v Tiberiade, sčiastky na hrade Makor a pri Gadare.

PRVÉ DEJSTVO

Tiberias. Kráľovský palác. Portik s ovenčenými stĺpy a s rímskymi odznaky v prôčelí; so schodišťom vpredu, vedúcim na námestie so stromoradím, a z pravej strany s otvoreným prístavkom nad jazerom Genezaretským. (Po vyhrnutí opony dvorské služobníctvo ešte doupravúva predsieň náradím, umiestňuje tu-tam sviecne, zvonku fakle zatýka, po zábradlí rozostavuje obetné misky, kaditeľnice atď. a nepozorovane mizne v úzadí.)

1. VÝSTUP

Manahen, Chuza, Obadja a iní dvorania (znútra so spechom).

DVORANIA (striedavo opreteky): Chytro nám tú novú správu. - Neodťahuj, neodlievaj, ctihodný Manahene! - Sme ako vlci v pustatine; nakŕm, uspokoj našu hladnú-smädnú zvedavosť!... Čo nového? Čo nového? Zvestuj! Ohlasuj!
MANAHEN (rozkrútiac závitok): Tedy, počujte náveštie tak rýchle, jak sprudka prifrčal s ním okrídlený posol. Slovutný Peritus, tajomník u boku nášho najmilostivejšieho pána a kráľa, so všetkou šetrnosťou oznamuje mi -
VIACERÍ Z DVORANOV: Čujme! Čujme! - Ani šuchu, ani ruchu!...
VIACERÍ Z DVORANOV: "Náš najmilostivejší pán a kráľ uberá sa obrovskými krokmi, že ledva stačíme ho nasledovať. Istý dovedený jeleň to napredku kŕdľa svojho: nie stíhaný však, lež ktorý, zahodiac zhrda konáristé parohy na strunistú šiju svoju, veselo strečkuje si k vodám zďaleka hukotajúcej rieky. Tak bujare prebrodil včera i rozkošnú rovinu zabulonskú - (Oj, viem, pánovia, viem: i tie nivy tam, mne od detinstva tak milo známe, prijali ho na návrate z Ríma v zašatení sviatočnom, oblečúc si najčŕstvejšiu zeleň, popretkávanú práve rozvitým jarabým kvietím a na lupienkoch každého trblietavé slzy radosti!...) - a (zakľučuje vetu tajomník) doslovne vo vytržení ducha zavítal v prívetivé Seforis..." (Ó, zaiste staroslávne mesto to otvorilo naširoko ramená svoje, ako malo by privinúť vytúženého ženícha; poctami ho zahrnulo, uhostilo z celej štedrosti, hlboko načierajúc z bohatých sýpok a sklepov svojich, i ustlalo mu vpokon na poduškách slávy a lásky!...) "Stadiaľ už o štvrtom bdení hodlá nastúpiť ďalší pochod a doraziť konečne spiatky do svojej milej Tiberiady -" (Hm, presvedčený som: vznešený Tibérius vyobjímal ho iste sťa milovaného brata, keď venom ponúkol mu toto pekné mesto svoje...) "Čo sa (dajte pozor!) na každý pád zajtra stane, tak podvečer..." Tedy - dnes. Počuli ste všetci, há? Je pripravené dľa môjho príkazu všetko k jeho dôstojnému prijatiu vo vlastnom sídle?
DVORANIA: Všetko, všetko, pane dvormajstre!
JEDEN Z DVORANOV: Len tieto pohanské znaky a obrazy, tie oči kolú mnohým, najmä prezpolným. Celý trh temer splašili včera. Ej, ústupok, poklesok -
MANAHEN: Si nebodaj zakuklený farizej a či doprosta machabejčík, čo? Jestli tak, prepúšťam ťa hneď a zaraz!
DVORAN: Som, ctihodný Manahene, herodián s telom i s dušou, na moj' veru... a najviac ak popritom tak trochu epikurovec a či po našsky saducej, ale verím v nesmrteľnosť rodu Herodov a tejto milerád budem povždy účastný.
INÝ DVORAN: Pohotove i ja, ak sa smiem ozvať. Veď slniť sa v dvornom lesku, za tým pištia dušičky nepočetným ošmietačom, a ja veru nezájdem do zápače pre nikoho. Svieť, slniečko jasné-teplé, svieť... a nezapadni nikdy, ty najvlastnejšie slnko Herodovo... a objímaj svojimi lúčami, kto je toho vskutku hoden: len takého, len takého -
PONIEKTORÍ Z DVORANOV: Mňa a teba, teba a jeho, nás a vás, vás a ich: ó, hej, hej!...
CHUZA: Nepleťte, všetečníci! Dosť ste sa už i so svojou čeliadkou vytučili na odpadkoch kráľovského stola; ozaj dosť, i zišiel by sa vám dlhočizný pôst.
TRETÍ DVORAN: To už nie, dobroprajný Chuzo, to už nie! Hoj, Bázanu dúbravy ešte nejednu plachú srnku, kráľovské rybníky nejedného zavalitého okúňa chovajú pre nás a sareptánske vinice na to nejednou ešte čašou perlistého vínca nám poslúžia! Veruže tak, či nám to kto žičí alebo závidí.
OBADJA: A jazmínové besiedky i sladkým hroznom skrotených ochechúľ, ašak?... Bohaprázdna, rozpustilá chasa!
DRUHÝ DVORAN: Veď ty mrzutý kazateľ, nech vladárom si trebárs za týždeň, viem, zakážeš všetky kratochvíle; dáš zavrieť útulné krámy, divadlo zboriť, preorať závodište... Ale len žiadno pohoršenie, milý pane mravokárca: potmehúdstva, falše, pretvárky jesto u nás vyše uší; na prípad dcéry Helkiášovej i dnes príkladov... Už prepáč, ale i takých ulizkaných Talov, a to so sivou briadkou, s plieškou na hlave, rúči húfec potĺka sa medzi nami; nielen brnkne tu i tam kŕdlik chichotavých hrdlíc, vábivých prepeliek: frýn vyfintených...
ŠTVRTÝ DVORAN: Veru, ani v Suburskej ulici v našom velebnom Ríme -
PIATY DVORAN: Alebo u nás v krásnych Aténach na Kerameiku -
VIACERÍ Z DVORANOV: U nás v Sarde! - V Milete! - V Tarse! - V Kyrene!...
OBADJA: Pozbieranci zo všetkých kútov sveta!
ŠIESTY DVORAN: No, a žrútov Pantolabov, cudzopasných Formiov, ľaptákov Trasov... hajaj!
CHUZA: Netárajte! Súdite čajsi po sebe, roztopašníci!
INÝ DVORAN: Čo pravda, to pravda: či Jeruzalem, či Tiberias hodne sa pripodobňuje oným povestným mestám; ovšem kde líce, musí i rub: no zato neodškriepne vzdelávame sa, napredujeme, pášeme pokrok -
OBADJA: Joj, pliagy, ostudy cudzácke! Za pokrok, chachacha! Pokrok o klátivých barlách... a osveta luny, do ktorej gánia oči podkované... Skaza skorej, spustlosť! Bičom zákona po nej, spleteným zo všetkých desiatich -
MANAHEN: Prosím, len nie prieky a hádky! Vzácni Chuzo a Obadjo, dajte si pokoj s vetroplachmi: beztak nezapriete im ústa. A viete, ide o sviatočnú náladu. - Nuž správu tú oznámte predovšetkým prefektovi Severovi. Podľa i s ním uzneseného poriadku zaujať má stanovište u západnej brány -
OBADJA: Ten nadutý vojak! Vedie si ti ani dáky plnomocník... Prečo nie prv Šimonovi, predstatovi synagógy?
MANAHEN: Nedbám, i tomu; pošlite priam do Magdaly. Lež aby nepopúšťal uzdu nespokojencom... Ostatne naporúdzi je Severus. (Jeden z dvoranov odíde.)
OBADJA: Pravda, prvej podpáliť a potom čo i krvou uhášať plameň. S touto hašterivosťou počítali od vekov -
CHUZA: Nemaj strachu, Obadjo: kňaz Šimon aj sotva príde sem na poklonu.
MANAHEN: Dopustím, lebo mesto to považujú ešte vždy za nečisté, pošetilí zarputilci! Ale či Kaifáš nebadá, aký prevratný je veľkňazský stolec, na ktorý náhodile dosadol? A Vysoká rada tam, s mudrákom Annášom na čele, nevedela by, že nevývodí ako za doby Hyrkánov?... Slepci, zadubenci sú napospol; no pretrú si raz oči, ako najašení strhnúc sa zo sna svojej domýšľavosti.
CHUZA: Tým viac, keď i od stepí jordánskych zašumieva to akýmsi neslýchaným, tajomným ruchom. Syn Zachariášov a Alžbetin usilovne ho rozduchuje: ľahko môže rozpútať víchricu, ktorá zachváti ľud a tento potom ako hospodár na svojom humne narábať počne -
OBADJA: Ech, na lžiprorokov nebolo nikdy nedostatku! - Zákon a podanie, ako od nepamäti, udrží už Izraela i naďalej pri pravej viere, zdedenej po jeho svetlých, so samým Jahvem obcovavších patriarchoch. Len odhŕňať od neho, odlučovať tie kadejaké nepriateľské rozkladné vlivy a poruchy: ten nápor štiepajúci jeho tvrdošijný ráz, podnet k zahrýzaniu sa medzi sebou, zmysly mu omamujúce lákadlá, tú pláchu zatemňujúcu mu cit náboženský... vôbec otravu jeho írečitých mravov: a odolá snadno každému mätežníkovi zo svojho lona. V tom som si istý!
CHUZA: Nepodceňuj, Obadjo, toho človeka. Ja sám dosť sa prekonávam, presvedčujem, a predsa len zdá sa mi, ako by prorocký prejav z úst nášho veľkého Izaiáša: "Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte cestu Hospodinovu!..." poukazoval práve naňho, a toto až priveľmi hovie očakávaniam, v ľude od časov Malachiášových prechovávaným.
JEDEN Z DVORANOV: Náš dômyselný Chuza dobre húta. Všeobecnú napnutosť, rozháranosť, podráždenosť badať všade, kamkoľvek uprieš skúmavý pozor: akýsi šramotiaci predcit, či jak by sa to mohlo pozvať -
MANAHEN: Tak sa zdá i mne: čosi sa kutí v Galilei. Na šťastie, Jochanan oddaný je úprimne domu nášho veľkodušného panovníka. Ako písem znalý, bezúhonný a nadovšetko spravodlivý muž neraz zasadal v jeho spravujúcej rade a tu dopomohol mu prezieravosťou svojou zmariť nejeden úklad, váhou pádnych dôvodov odčiniť nejednu krivdu, láskavým prostredníctvom i najpríkrejšie protivy zrovnať na bratský súzvuk; no a vrelým ľudomilstvom svojím čo zakaždým nevykonal na prospech trpiacich blížnych, obmäkčiac u zámožných ich tukom zarastlé srdcia!?... Pamätáte sa predsa: napríklad na spor gadarenský o pastviská v Galád; na pohromu, zasiahnuvšiu Ramot v Perei... A počas manželskej rozopre v rodine predáka Azaela jak uhájil k radostnému uspokojeniu kráľa túto božskú ustanovizeň v jej nenarušiteľnosti a čistote, trebárs sám slobodný, ba vyhybujúci manželskému zväzku. Nuž, takej povahy človek nemôže byť nebezpečný; naopak, svojím opravným, ušľachťujúcim pôsobením práve užitočný. A hľa, i posledne pri odchode kráľovom až z Betseanu sponáhľal sa sem, aby mu požehnal na cestu. Však dosť o tom. - Hej, i z veže paláca dajte zatrúbiť ohlas, po terajšom posolstve na znamenie príchodu kráľovho po prvý raz: nech zatrasie budovami mesta - ešte i tým morom zvlní a ozve sa rad-radom v okolitých pahorkoch až po ďaleký homolovitý Tábor. A potom -
CHUZA: A čo je ešte v liste, Manahene? O purpure kráľovskom pre nášho najmilostivejšieho pána nieto v ňom reči?... Nezamlčuj, tož hádam kráľ nadarmo by sa bol ustával do Ríma?
OBADJA: Hach, a Judea i ďalej by väzieť mala v potupnom jarme, krčiť sa pod neprístojným opekúnstvom!? Jeruzalem ešte vždy mal by smútiť ako opustená vdova, popol siroby na ubolenej hlave a v podolku kamene surových urážok Pilátových, lebo že zdráha sa mu na podkupný spôsob oddať i ostatný šperk z hrdla svojho?... Ako, či nie Tibérius je pánom zeme okršleku, ale lecijaký dobrodruh-povýšenec: onen úlisný, hrabivý a zhýralý Sejan!? Och, prevrátenosť a mrzáctvo sveta!... Škoda úbytku v pokladnici našej - nielen Chrámu, čo je slušné, nielen Rímu, čo je, bohužiaľ, nevyhnutné od času neblahej záveti predchodcovej: ešte i takéto netrebné poplatky vyvažujú sa z nej. A čo umdlelo námahy, koľko potu sa vycedilo, než pohromade bola toľká suma! - Zaiste národ prial by si uvidieť i nejakú náhradu za to: pováženie, povznesenie; ináč nie div, jestli zašomre, sklamaný v nádejach, a nevôľou preplnený pohne sa, pobúri... lebo veď štvrtákom byť, či to nenie i nad mizernú polovičatosť? Ba druhého Judasa Machabejca by som uvítal rád v pánovi svojom, toho, pomazaného na temeni, vo vystrojení bohatierskom, na ústach s nadšenou prôpoveďou: "Nie na množstve vojska záleží víťazstvo v boji, ale z neba je sila!..." A títo spupní votrelci, títo lakotní príživníci prášili by -
MANAHEN: Obadjo, nerozjatruj sa: je to počínanie nerozvážne i povážlivé. A bez otázky, len priateľstvo s Rímom je tým stromom, čo nám môže priniesť žiadaného ovocia. Dokázalo sa to i najbližšie: za osláveného Augusta.
OBADJA: Ech! Mňa to berie - trpezlivosť opúšťa ma!
CHUZA: Akiste princ Agrippa tam zamútil vodu, jestliže nezdar...
TRETÍ DVORAN: Hja, miláčik cisárskeho princa Caia! Ako taký isteže bude tam mať rozhodujúce slovo. Nedávno radca Trebónius dal mi čítať 'Denník' rímsky, kde stálo opísané, ako náš princ bavieva sa tam: - Na hostinách, vraj, vyspevuje Anakreontove skolie, i že je vskutku taký výborný spevák ako vytrvalý hodovník... Potom, že do bielej ako sneh a obrúbenej zlatom tógy oblečený a s amarantovým vencom na hlave, obetúva vo svätyni Venušinej, a vtedy, vraj, i sama tejto socha zdá sa usmievať svojmu zapálenému žrecovi v ústrety... V divadle, vraj, zas prednáša Ovidove verše z knihy Ars amandi: a tu, súc beztoho krásnym holobriadkom, k tomu i citom sa rozplývajúc a posunkujúc pôvabne, je vraj ozaj do zjedenia pre obe pohlavia poslucháčstva... No a všetko to ho bezpochyby tiež doporučuje! - V novinách potom nasledovali čo najlichotivejšie pochvaly naňho: pre jeho spôsobnosť, okázalosť, rytierskosť; vraj, povahou naozajstný Riman -
OBADJA: Beda Sionu!...
MANAHEN: Dajteže pokoj. Mnohovážny Peritus podistým nemal kedy dopísať o všetkom. Dozvieme sa ostatné onedlho.
PRVÝ DVORAN: A o prekvapeniach pre dvoranstvo takže niet v liste zmienky?
ŠTVRTÝ DVORAN: O daroch vernému služobníctvu podobne ani znáčka?...
MANAHEN: Ticho; náš najmilostivejší pán a kráľ neurobí krivdy nikomu. - Konečne v dopise len to stojí: "Celé mesto nech stane na nohy ako jeden muž, pozdraviť pána a kráľa svojho -" Počujete: kráľa svojho! - Áno, ako jeden muž! Onô: i u správy mesta vykonajte, nech rozoženie hlásateľov ulicami, po poliach, záhradách, viniciach... tak vyburcuje, pohýbe všetko! A po treťom zatrúbení dajte zažať slávnostné ohne, fakľami vzbĺknuť hen radom pínií a terebínt; šumieť dajte hrkotavým cisternám, nardu a tymianu kúriť sa a voňať, veselej burácať hudbe, ratolestiam a kvetu stlať sa po rínkoch - ľudu sa valiť jasavo pokrikujúcimi, tlieskajúcimi vlnami... Preto rušajte, do skoku, každý za svojím povolaním... (Dvorania sa rozpŕchnu.) I vy, ľúbezní, Chuzo, Obadjo a ostatní hodnostári dvorní, priložte k dielu nápomocné ruky. Kráľ, môj prevzácny súkojenec, nech splesá nad divadlom, pozorovaným tu z týchto okrášlených stolíc, jak sa ono mení okúzľujúcimi farbami a zvuky pod pokrovom noci hviezdnatým - i nech do sýtosti ukochá sa vo veľkolepých poctách, prinášaných mu vďačnými zástupy uveličeného národa!... (Vtom očuť zatrúbenie z veže.)
CHUZA: Ja idem uvedomiť milostivú pani kráľovnú.
MANAHEN: Už som to idúcky vykonal sám. A zvláštno: na tú zvesť nezahorela ružou, ale zbledla ani ľalia a oči jej zašli akoby do hmly, ktorá obracia sa rada na slzy; až som sa zarazil.
OBADJA: Čo by to malo znamenať? Radosť predsa prezradzuje iný obličaj -
CHUZA: Videl som chaldejského veštca vychádzať z jej svetlice; nebodaj ten zakabonil jej ináč jasnú myseľ. Škoda tak čistej oblohy poťahovať poverčivým čmudom -
MANAHEN: Niet stihu na lúštenie hádaniek. Poďme po svojej práci, páni; slnko, hľa, nahýna svoj ohnivý oblúk nad visatý Karmel... Ja odbehnem so správou k Trebóniovi.
OBADJA: Ani kroka bez týchto ošklivých zazeračov-dozeračov! (Odchodí za Chuzom.)
MANAHEN: Obadjo, daj pozor!... No hlava rady, aha, sám prichodí.

Vytlačiť (Ctrl+P) Stiahnuť v PDF

Vložené: 04.11.2019

­­­­

Diskusia k úryvku
Pavol Országh-Hviezdoslav - Herodes a Herodias




­­­­

Aktuálne poradie súťaže­

  1. Súťaž o zaujímavé ceny pre vás pripravujeme od januára 2023!
    Napriek tomu môžete aj v tomto období do našej databázy pridať vlastnú prácu.



­­­­

Server info

Počítadlo: 3 474 647
Odozva: 0.07 s
Vykonaných SQL dotazov: 6
Návštevnosť: TOPlist.skSlovenský-jazyk.sk




Mapy webu Čitateľský denník - Životopisy - Čítanka - Spisovatelia Dôležité informácie Podmienky používania - Vylúčenie zodpovednosti


Slovenský-jazyk.sk (alebo tiež Slovenčina.net) vznikol ako pridružený študentský portál známeho českého servera Český-jazyk.cz. Oba projekty majú rovnakého prevádzkovateľa a snažia sa svojim návštevníkom ponúknuť v čo najkvalitnejšej forme čo najviac materiálov a textov z oblasti slovenského jazyka (čitateľské denníky, čítanku, životopisy, slohové práce a v neposlednom rade tiež slovníček pojmov z literatúry a gramatiky). Vlastnoručne spracované študijné materiály (ako napríklad rozbory diel alebo interpretácie básní, eseje, výpisky z knižiek atď.) môže do našej databázy pridať ktokoľvek - text možno jednoducho pridať cez interaktívny formulár, ktorý nájdete na stránke Pridať svoju prácu. Značnú časť obsahovej náplne Slovenský-jazyk.sk tvoria odborne preložené texty do spisovnej slovenčtiny z českého servera Český-jazyk.cz.

Overovací kód Opište kód z obrázku (iný kód ↑)

Upozornenie

 

Milý návštevník servera Slovenský-jazyk.sk,

ospravedlňujeme sa, že Ti musíme zobrazovať toto hlúpe vyskakovacie okno, ale zistili sme, že je vo Tvojom internetovom prehliadači aktívny blokátor reklám, vďaka ktorým môžu dnes tieto stránky bezplatne fungovať.

Ak nechceš byť týmto oknom neustále rušený, prosíme Ťa, aby si si blokovanie reklám vypol či si aspoň pridal výnimku pre náš web.

Jedine peniaze z reklamy nám pomáhajú tieto stránky udržiavať v prevádzke a neustále je obsahovo aj rozvíjať.

Ďakujeme Ti mnohokrát za pochopenie.

tím Slovenský-jazyk.sk

 

Toto oznámenie zavrieš klávesom Esc alebo kliknutím na krížik v pravom hornom rohu.
Po zatvorení okna nedôjde k žiadnemu obmedzeniu funkčnosti servera Slovenský-jazyk.sk, avšak každé ďalšie načítanie stránky môže byť sprevádzané otvorením tohto upozornenia, ak nedôjde k odstráneniu či úprave blokovanie reklamných plôch.

­