Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• najkratšia Shakespearova divadelná hra, ktorá má slovo komédia priamo v názve
• dramatická anekdota o dlžníkovi, ktorý má byť popravený, ak nezoženie včas dlžnú sumu

OSOBY

SOLINUS - knieža z Efezu
EGEON - kupec syrakúzsky
ANTIFOLUS EFEZSKÝ, ANTIFOLUS SYRAKÚZSKY - dvojčatá, Egonovi synovia
DROMIO EFEZSKÝ, DROMIO SYRAKÚZSKY - dvojčatá, sluhovia Antifolovcov
BALTAZAR - kupec
ANGELO - zlatník
PRVÝ KUPEC - priateľ Antifola Syrakúzskeho
DRUHÝ KUPEC - veriteľ Angelov
SRŠIAK - mastičkár
EMÍLIA - žena Egeonova, abatyša v Efeze
ADRIANA - žena Antifola Efezského
LUCIANA - jej sestra
LUCIA - slúžka Adriany
KURTIZÁNA
STRÁŽNIK, ŽALÁRNIK, ÚRADNÍCI a SPRIEVOD

Dejište: Efezus

DEJSTVO I.

Scéna 1.

Sieň v kniežacom paláci.

Vstúpi Knieža, Egeon, žalárnik, úradníci a sprievod.

EGEON: Len spečať, knieža, výrokom môj pád, veď žas bied i tak stíši hrobu chlad.
KNIEŽA: Ni hlesni viac už, kupec z Syrakúz, ja nechcem krivo kyptiť zákon náš, veď zášť a odboj, čo len nedávno krivdiacou zlobou vášho kniežaťa zastihol našich kupcov-rodákov, čo nemohúc si život vykúpiť, krutosti jeho krvou skrápali, - vytvára by náš skrotol prísny zrak. Bo od čias ako smrtiaci ten svár tvoj diaľny domov nám tak odcudzil, a vážne sbory výrok schválily, tak v Syrakúzach, ako aj u nás, že s nepriateľom zakázaný styk, ba keby Efezana pristihli na syrakúzskom tržišti snáď dlieť, a keby Syrakúzan odvážny zavítal v prístav efezský - má mrieť! a jeho tovar patrí kniežaťu, ak nevyčíta tisíc dukátov a tak sa z trestu nevykúpi vraz. Tvoj majetok však sotva hodnotiť môž najvýš akby na sto dukátov; dľa zákona ťa stihne smrti trest.
EGEON: Mňa teší, hoc je všetko márne, ach, že bôľ môj skoná vo večerných tmách!
KNIEŽA: Nakrátko, Syrakúzan, povedz mi, svoj rodný kraj si prečo opustil, a prečos' prišiel sem do Efezu?
EGEON: Niet pre mňa ťažšej úlohy, jak to, keď musím vyriecť nesmierny svoj bôľ, však svet by videl, že môj skorý skon je dielom súdby a nie výron zla, nuž rozpoviem, hoc srdce sviera žiaľ. Som Syrakúzan, s ženou oddaný, mňa blažiacou a mnou tiež blaženou, len keby nebol nás bil osud zlý. Náš život veselý bol, majetku vzrast valný, - jeho žriedlom častý styk môj s Epidamnumom, kým správcu smrť, s ňou veľký trud o zásob istotu mňa z milých ramien ženy nevyrval. Ja sotva pol roka som v diaľke dlel, keď ona - klesajúca temer už pod milým trestom, žien čo údel je, za mnou sa túhou hnaná vybrala, a ku mne prišla celkom šťastlivo. Zdržiac sa krátko, matkou stala sa dvoch statných synov cele blažená, a chlapci tak si boli podobní, že práve menom líšili sa len. V tom istom čase, v tomže hostinci, pôvodom nižšia žena zrodila tiež dvojčatá, priam tak si podobné. Tie núdzni rodičia mi predali, bych z nich pre deti sluhov vychoval. Však žena toľme hrdá na chlapcov deň čo deň k návratu ma nútila, hoc nebárs rád som pristal; žiaľ, privčas na palubu sme vstúpili! Na míľu sotva od Epidamnu hlbočina vždy vetrom poslušná hrúz dala tušiť predzvesť úžasnú, ver', veľa nádeje sme nemali; bo šerý svit, čo matnel oblohou, zdeseným mysliam vnukol istotu, že neodvratne hrozí blízka smrť. Ochotne bol bych klesol v náruč jej, však neprestajná kvíľba manželky, bedujúcej nad tým, čo sa malo stať, a žiaľne lkanie švárnych detičiek, čo zo zvyku, nie z bázne, plakaly, mňa nútily, bych skazu odsunul. Na člne plavci našli záchranu, nám nechajúc len topiacu sa loď. Manželka dbajúc viac na mladšieho, k malému sťažňu priviazala ho, kde plavci majú v búrkach bezpeku, kým na ňom jedon z dvojčat druhých tiež zrel spásu, ja na iných dvoch som dbal. Opatriac deti, ženin i môj zrak tkvel na tých, ktorým patril citu stesk, - napokon sme sa sťažňa chytili, čo priamo s prúdom plával poslušne, tak zdalo sa, že ku Korintu as'. Konečne slnce k zemi uprelo lúč, rozptýliac i hmly zákerné, a priazňou želaného svitu tiež aj more stíchlo, a my zbadali pár lodí jak sa z diaľky blíži k nám, z Korintu oná, z Epidamnu tá, však prv jak došly - - nechaj zmĺknuť ret, a súď dľa toho, čo som riekol vpred.
KNIEŽA: Nezmĺkaj, starče, ďalej hovor len, mám pre teba súcit, hoc milosť nie.
EGEON: Ak takým bol by býval bohov súd, dnes neľútosť by nevyčítal im. Bo prv, jak lode k nám sa dostaly, vír vrhol nás na strašné úskalie, že prudkým nárazom sa na dvojo rozčesla naša výpomocná plť a týmto naším krutým rozvodom nám osud rovnak doprial obidvom časť radosti i čiastku žiaľu zas. Diel plte jej, hoc niesol zdanlivo, ach, bremä ľahšie, nie však menší žiaľ, van vetra rýchlejšie hnal pred sebou, a videl som, že vylovený bol rybármi z Korintu, ak dobre viem. Napokon druhá sobrala nás loď, kde zvediac, koho zachránili v nás, tak stroskotancov hosťmi vítali, rybárom korisť tiež by boli ver vyrvali, loď však bola netrebná, a preto domov obrátili sa. - Tak viete už, jak blaho stratil som, na nešťastie ja musel ďalej žiť, by podal zvesť o svojich nehodách.
KNIEŽA: A k vôli tým, pre ktorých smútiš tak, buď láskavý a všetko povedz mi, čo s nimi, s tebou dialo sa dodnes.
EGEON: Môj mladší syn - však najstarší môj trud - keď dovŕšil už osemnásty rok, za bratom túžiac, na mňa naliehal, by jeho sluha - ktorý podobne tiež stratil brata, menom jeho však bol zvaný - smel byť jeho sprievodcom pri hľadaní, ach, syna, ktorého som vidieť chcel, tak prosbám povoliac, miláčka strate som sa vystavil. Päť liet som strávil v Grécku najďalšom, putoval krížom-krážom Áziou, na ceste zpät som prišiel k Efezu; hoc beznádejný v svojom pátraní, prec' obzrieť chcel som miesto toto tiež, jak všetky, kde len ľudia bývajú. Však tu sa skončí bludná žitia púť, a smierený bych opustil ten svet v tom vedomí, že pri živote sú.
KNIEŽA: Egeon, súdba zlostná štvala ťa, bys' musel znášať nehôd krajnosti! Však ver mi, keby nebol zlý zákon, a neviazal ma úrad vznešený - čo knieža nemôž' nikdy zneuctiť, z tej duše bych ti skytol ochranu. Však hoc si na smrť odsúdený už a rozsudok viac nemôž odvolať bez poškvrnenia panovníckej cti, chcem, pokiaľ možno, priaznivým ti byť. Preto, kupec, dnes lehotu ti dám, bys' dobrodením spasil život svoj; skús priateľov tu v Efeze si najsť, pros a výkupné doplň pôžičkou a ži; ak nie, tak zaplať životom! - Ty žalárnik, však daj mi pozor naň.
ŽALÁRNIK: Áno, pane.
EGEON: Bez rady, moci kráča Egeon, je mŕtvy už a jednak žije on.

(Opona.)