Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• umelecký opis s opisnými a úvahovými prvkami

Už ako malá som v rozprávkach obdivovala líšky. Vždy boli múdre, obratné a mali ten tajomný pohľad, v ktorom sa skrývalo čosi viac než len zvierací inštinkt. Možno práve preto som si ako dieťa priala raz nejakú stretnúť - nie v zoologickej záhrade, ale vo voľnej prírode, kde by si ma vybrala sama. Až neskôr som pochopila, že líška nie je len čarovnou postavou v detskej fantázii, ale skutočným majstrom prežitia v našich lesoch.

Líška obyčajná, latinsky Vulpes vulpes, je zviera, ktoré si vyslúžilo rešpekt a obdiv aj medzi zoológmi. Jej štíhle telo, ryšavá srsť a hustý chvost, ktorému sa hovorí štetka, ju robia nezameniteľnou. Ale jej pravá sila nespočíva v telesnej zdatnosti - je to mozog, čo z líšky robí skutočnú panovníčku lesa. Vyniká výnimočnou inteligenciou a prispôsobivosťou. V noci ticho obchádza lúky, načúva každému šuchotu a s neuveriteľnou presnosťou lokalizuje myši pod snehom - len pomocou sluchu. Niet divu, že si vyslúžila prezývku "prefíkaná ako líška".

Pred pár rokmi som jednu naozaj stretla. Bol jesenný podvečer a ja som sa vracala z tichej prechádzky lesom. Keď som zabočila za roh, stála tam. Naše oči sa stretli - jej jantárový pohľad bol pokojný, takmer ľudský. Neutekla. Len si ma chvíľu prezerala a potom ladne odkráčala do húštiny. Ten okamih trval sotva desať sekúnd, ale v mojej pamäti zostal navždy. V tej chvíli som pocítila, aký hlboký môže byť vzťah človeka a zvieraťa - nie ako pán a tvor, ale ako dve bytosti, ktoré si navzájom uznali svoju prítomnosť.

Líška je zároveň zviera plné protikladov. Ľudia ju často zatracujú ako škodnú - vraj kradne sliepky a je zákerná. Ale líška len robí to, čo musí, aby prežila. Je zrkadlom prírody: nie vždy je láskavá, ale je spravodlivá. Líška neplytvá silami, neútočí bezdôvodne, len využíva to, čo jej les ponúka. A práve v tom spočíva jej múdrosť.

Keby mala príroda svojho diplomata, bola by to líška. Tichá, bystrá, samostatná. Vie sa pohybovať medzi ľuďmi aj divočinou, nikdy sa nezdrží príliš dlho, nikdy neprezradí viac, než chce. Možno práve preto sa nám tak často objavuje v príbehoch - nie ako záporák, ale ako zviera, ktoré pozná tajomstvá lesa.

Keď dnes kráčam po tých istých chodníkoch, dúfam, že ju ešte niekedy zazriem. Nie preto, aby som si ju odfotila alebo sa s ňou podelila o desiatu, ale len tak - aby som si pripomenula, že múdrosť v prírode nosí ryšavý kožuch a potichu sa smeje ľudskej domýšľavosti. A že byť líškou niekedy znamená viac, než byť človekom.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/liceni/liska.html