Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• druh: dráma
• žáner: veselohra (komédia) s národno-výchovným a spoločenskokritickým podtextom

Veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch je vtipne a duchaplne napísané divadelné dielo, ktoré zobrazuje konflikt národnostných postojov, triednych rozdielov a výchovy v kontexte maďarsko-slovenských vzťahov. Dej sa točí okolo falošných identít, zamieňania spoločenských rolí a nakoniec vedie k harmonickému rozuzleniu - zmiereniu medzi národmi, vrstvami aj postavami samotnými. Príbeh je zároveň silne ovplyvnený národno-obrodeneckými ideami.

TÉMA A MYŠLIENKA:

Téma

Láska medzi príslušníkmi rôznych spoločenských vrstiev; konflikt národnej identity a spoločenského postavenia; predsudky voči ľudu a jeho jazyku.

Hlavná myšlienka

Pravá hodnota človeka nespočíva v pôvode, majetku či jazyku, ale v jeho charaktere, cnostiach a úprimnosti. Slovenský ľud si zaslúži úctu rovnako ako vyššie vrstvy a láska môže prekonať spoločenské aj národnostné rozdiely.

ČAS A MIESTO DEJA:

2. polovica 19. storočia, konkrétne roky po roku 1860 (aktuálny politicko-spoločenský kontext). Grófske panstvo Elisy Hrabovskej, slovenský vidiek - kaštieľ a jeho okolie.

HLAVNÉ POSTAVY:

Grófka Elisa Hrabovská - mladá, vlastenecky cítiaca šľachtičná; milá, duchaplná a uvedomelá Slovenka; hrdá, ale zároveň pokorná; rozhodne sa preveriť charakter svojho snúbenca výmenou identity, aby zistila, či ho zaujíma jej osobnosť alebo len pôvod a majetok
Miluša - dcéra učiteľa Oriešku, spoločnica grófky Elisy; krásna, rozumná a vychovaná v duchu slovenského vlastenectva; vie cudzie jazyky, hrá na klavíri a pôsobí ako pravá dáma; počas deja pomáha Elise v pláne zámien a získa si srdce Rohona
Barón Ľudovít (Lajoš) Kostrovický - spočiatku povrchný maďarský šľachtic, ktorý odmieta slovenský jazyk a kultúru; pod vplyvom lásky k "sedliackemu dievčaťu" Elise prechádza vnútornou premenou a dozrieva; uvedomí si, že skutočná hodnota človeka nie je v postavení, ale v charaktere
Ján Rohon - zememerač, priateľ baróna; Slovák, ktorý sa prispôsobil maďarskému prostrediu, no vďaka Miluši opäť nájde cestu k svojim koreňom; inteligentný, čestný a úprimný muž, ktorý stelesňuje ideál slovenského obrodeneckého mladíka
Orieška - slovenský učiteľ a otec Miluše; múdry, láskavý a vážený človek; je presvedčeným zástancom slovenských národných práv a symbolom rozumného, vzdelaného ľudu
Capková - domýšľavá komorná grófky Elisy; oslovuje sa po nemecky, obdivuje šľachtu a pohŕda slovenským ľudom; predstavuje prekonané spoločenské predsudky a je zdrojom komickosti cez svoju nadutosť a "cudzokrajnosť"
Pišta - husár, sluha baróna; komická postava, ktorá svojou jednoduchou úprimnosťou a situačným humorom odhaľuje nedorozumenia medzi postavami; spája rôzne spoločenské svety a obľubuje sa divákom svojou bezprostrednosťou

DEJ:

Dej sa odohráva počas obžinkov na panstve grófky Elisy Hrabovskej, ktorá je zasnúbená s barónom Ľudovítom Kostrovickým, hoci ho nikdy predtým nevidela. Elisa, vzdelaná a vlastenecky cítiaca Slovenka, má pochybnosti, či sa barón bude zaujímať o ňu ako o osobnosť, alebo len o jej šľachtický pôvod a majetok.

Na podnet svojej spoločnice Miluše zosnujú plán: Miluša sa bude vydávať za grófku, zatiaľ čo Elisa sa oblečie ako dedinská žnica. Cieľom je otestovať barónov charakter a jeho skutočný vzťah k slovenskému ľudu.

Barón Ľudovít prichádza so svojím priateľom Rohonom. Obaja muži si neuvedomujú zámeny: barón sa zamiluje do "sedliackeho dievčaťa" Elisy a Rohon do "grófky" Miluše. Situácia sa skomplikuje, keď barón odmieta slovenský jazyk a nadáva na Slovákov, čo pobúri Elisu. Rohon, ktorý sa v minulosti prispôsobil maďarskému prostrediu, sa pod vplyvom Miluše vracia k svojim slovenským koreňom.

Postupne dochádza k viacerým komickým i napätým situáciám. Služobníctvo, najmä domýšľavá Capková a humorný Pišta, prispieva k nedorozumeniam. Nechýbajú piesne, scény plné irónie a štylizovaného jazyka. Napätie vrcholí počas slávnosti obžiniek, kde sa všetky masky zhadzujú.

Nakoniec sa ukáže pravda: Miluša nie je grófka a Elisa nie je dedinská dievčina. Barón si uvedomí, že ho k Elise neviaže len jej pôvod, ale najmä jej múdrosť a charakter. Rohon si získa Milušu. Všetko končí zmierením medzi triedami, jazykmi a postavami - ako symbol spoločenského aj národného zmierenia.

JAZYKOVÉ A UMELECKÉ PROSTRIEDKY:

Dialóg postáv je živý, pestrofarebný, zahŕňa slovakizmy, hungarizmy aj nemčinu (najmä u komornej Capkovej).

Autor využíva:

• ironiu (najmä v postojích Miluše k barónovi)
• symboliku (veniec ako symbol úcty, obžinky ako symbol národnej jednoty)
• kontrast medzi dedinským ľudom a panstvom, medzi skutočnými cnosťami a povrchným šľachtickým leskom

Využité sú aj piesne, veršované úryvky a scénické poznámky, ktoré oživujú dej a podporujú komickosť.

VLASTNÝ NÁZOR:

Dielo Jána Palárika považujem za výborný príklad toho, ako sa dá humorom a láskavým výsmechom poukázať na vážne spoločenské témy. Aj keď sa odohráva v inom storočí, otázky národnej identity, spoločenských predsudkov a morálky sú stále aktuálne. Obdivujem Palárikov jazyk, jeho vtip, cit pre dramatické situácie a najmä spôsob, akým vie skĺbiť národno-vlastenecké myšlienky so zábavným príbehom. Dielo má nielen umeleckú, ale aj výchovnú hodnotu a zaslúži si miesto v maturitnom čítaní.

OBSAH DIELA VO VERŠI:
(od Dávida Ivana)

Žánrom tohto diela je veselohra
a, žeby sa už tolerancia vrstiev pohla?
Vonkajšia kompozícia sa člení na tri dejstvá,
tak majú postavy dosť času sa ísť prejsť a...
Expozícia je zoznámenie s postavami a vzťahmi medzi nimi,
kde sú postavy z mäsa a kostí a nie z hliny.
Ďalej je tu vnútorná kompozícia,
vo veršoch a rýmoch je diela definícia.
Kríza Rohon vyznáva lásku nepravej grófke, barón žiada o ruku nepravé dievča z ľudu,
barón jej kladie otázku, či manželia oni dvaja budú?
Je to zaujímavé hlavne, keď sa Elisa a Miluša spolu na nápade spoja,
kde sa grófka namiesto grófskych šiat oblečie do kroja.
Kolízia oznámenie príchodu mladoženícha a zámena postáv grófky a jej spoločnice,
kde si stihli vymeniť šaty aj úlohy, kým poslali ženícha po nožnice.
Rozuzlenie je vysvetlenie situácie a účasť na dožinkovej slávnosti,
a že sa obidve zamenené strany navzájom páčia, je zákon schválnosti.
Miesto, kde sa to všetko odohráva, je grófkin statok,
vymenila si rolu kvôli tomu, či ju gróf chce z lásky alebo, že má majetku dostatok.
Idea spoločenské a národné zmierenie ľudu a šľachty
a aj gróf si zmenil postavenie, aby zistil, či ho chce z lásky alebo iba, že má jachty.
Môžeme prejsť k tomu, aký má charakter každá postava,
len každý sa pomenil, nikto so svojou pôvodnou rolou neostáva.
Miluša Oriešková hrdo sa hlási k slovenskému národu, je dcéra učiteľa,
vie cudzie jazyky, hra na klavíri, je sebavedomá, múdra oblasti, čo jej idú ma veľa.
Má s grófkou dobrý vzťah, celý dej je jej po boku,
aby sa grófkina láska neskončila po roku.
Grófka Elisa Hrabovská už v detstve sa stala sirota
a odmlada je zasnúbená s Ľudovítom, čiže láska ich života.
Je pekná, milá, správa sa slušne k služobníctvu, ale aj k vladárom,
vplyvom Miluše hovorí po slovensky, no oficiálne sa hlási k Maďarom.
Barón Ľudovít Kostrovický snúbenec Elisy, ktorý v Budapešti študoval,
je priateľský, v citoch úprimný, čiže pred majetkom by radšej lásku v živote budoval.
Hoci je slovenského pôvodu, hlási sa k maďarskému národu,
ide mu o úprimnú lásku, žiadne drahé darčeky on Elise daruje, hoci aj jahodu.
Zememerač Rohon, priateľ Ľudovíta, bol pôvodom Slovák, ale sa pomaďarčil,
a Miluša ho presvedčila, aby sa vrátil na Slovensko, aby sa odvďačil.
Capková je komorná grófky, ale namyslená, najnesympatickejšia spomedzi všetkých slúžok,
najprv ti podá pohár vody, a potom ti nedaruje ani jeden dúšok.
Od postáv sme sa dostali až k deju,
kde sa preverovali, no na konci sa z toho smejú.
Do kaštieľa prišiel otec Miluše s prosbou o príspevok na opravu školy,
grófka mu to odsúhlasila, veď je to jasná odpoveď, ktorú volí.
Že má prísť na návštevu jej snúbenec, si zapísala do denníka,
a tak sa dohodla s Milušou, že spravia malú skúšku na ženícha.
Zatiaľ prichádza barón Ľudovít aj s priateľom Rohonom,
ale o kroku, že si vymenili roly, nevedeli oni o ňom.
Myšlienka, že si vymenia úlohy aj barónovi v hlave vznikla,
ale grófka hovorí slovensky, oni maďarsky, tak ich komunikácia zanikla.
Od grófa si vyslúžila prezývku panslávka,
odkedy ju videl, je na nej nalepený ako prísavka.
Navzájom si oni lásku úprimnú vyznávajú
A že sú v prestrojení tiež obidvaja priznávajú.
Miluša a Rohon sa priznali k výmene, sa čudovali, na čo sa to hrali,
veď pri láske je dôležité iba, aby sa radi mali.
Iba pravá barónka ešte drží v tajnosti svoju identitu,
akoby to bolo reálne, príde na dožinky ako predstaviteľka ľudu bez citu.
Barón je ochotný sa s ňou oženiť, aj keď má nízky pôvod,
a že sa to nemá, lebo on je barón a ona poddaná, neberie ako dobrý dôvod.
Každý si našiel správneho partnera až keď sa to vyjasní
a z veselohry s tromi dejstvami sme skončili až pri básni.
Zvyčajne to tak je, že osoba, ktorá sa ti nezdá,
je skoro vždy v tom príbehu hviezda.