Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

II. Pohľadnice

Po zábave

Pre párik mäkkých ženských očí
sa pohár ustavične plní,
a ako víchrom hnané vlny,
tak nepokojne tečú noci.

Čaš cvendží v hudbe divej piesni,
do piesne zuní druhov penie,
akoby cit tej tajnej tiesni
v tom hluku našiel utíšenie.

Vyznanie

Nepočuješ? Ľudia vravia,
že ťa ľúbim. Neviem, kedy
pozrel som ja hlbšie troška
v tvoje oči, kvietok bledý?

Nepočuješ? Ľudia vravia,
že i ty mňa ľúbiš verne.
A ja neviem, kedy tkveli
na mne tvoje oči čierne?

Svetu treba hračiek. Nech raz
toto dieťa pravdu vraví:
pobavme sa i my kúštik,
keď sa on tak s nami baví.

Nepoviem

Vravela si, že čo poviem,
oči moje vysmievajú.
Čo zas oči moje vravia,
to mi ústa podvracajú.

Čo sa v mojej duši skrýva,
oko, perna nevypovie.
A to sa snáď láskou vrelou,
nekonečnou túžbou zovie?

Ty si prvá, čo si moju
dušu správne pochopila.
Ale mlčím. - Kebych vravel,
zas by si mi neverila.