Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Ako každý deň, aj dnes som sa vybral na svoju večernú prechádzku. Tentoraz som prechádzal parkom, ktorý sa halil do ticha jesene. Autá už spali pod prikrývkou pestro sfarbeného lístia. Na tvári som cítil chladivý jesenný vánok. Cestička, po ktorej som kráčal, bola už viditeľne zostarnutá a na okrajoch sa miestami strácala v hline. Končeky stebiel trávy už začínali jemne vlhnúť a pripravovali sa na dlhú noc.
Pod nohami mi príjemne praskali malé konáriky, ktoré zrejme odtrhol vietor.

Rozhliadol som sa po okolí a nikde nikto, len na druhej strane parku za stromami som počul skupinku mladých ľudí rozprávať sa. Stromy vetviace sa do všetkých strán mi pripomenuli moje detstvo - s kamarátmi sme po nich liezli neustále. Kam len ten čas uletel...
Obloha bola každou chvíľou čoraz tmavšia a tmavšia, až napokon medzi vetvami začali vykúkať prvé hviezdičky.

Zrazu sa rozsvietili aj lampy, ktorých svetlo sa odrážalo v kalužiach. V tej chvíli som sa len posadil na lavičku a nechal sa unášať tou atmosférou, tým čerstvým, ľadovým vzduchom, ktorý ma dosiaľ míňal.
To neuveriteľné ticho, ten vnútorný pokoj - to je presne ten dôvod, prečo na tieto večerné prechádzky chodím. Mohol by som tu stráviť celú večnosť a toto nádherné miesto by ma stále napĺňalo upokojujúcim dojmom.

Zrazu som kdesi v diaľke začul hukot vlaku, ktorý ma síce vyrušil z hlbokého premýšľania, no zároveň mi pripomenul, že pre dnešok nastal čas vrátiť sa domov.
Myslím si, že v dnešnej uponáhľanej dobe by si mal každý nájsť vlastný spôsob oddychu.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/liceni/podzimni-park-2.html