Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Básnická skladba Smrť Jánošíkova patrí medzi vrcholné diela slovenského romantizmu a je poctou legendárnemu zbojníckemu kapitánovi Jurajovi Jánošíkovi. Botto tu nekreslí historickú kroniku, ale lyricko-epickú víziu, v ktorej sa Jánošík stáva symbolom slobody a odporu proti útlaku. Skladba zachytáva jeho posledné chvíle - od spomienok družiny, cez zradu a zajatie, väzenské úvahy, cestu na popravisko, až po mytizované "svadobné" spojenie s personifikovanou Slávou (kráľkou bielych panien).

LITERÁRNY DRUH A ŽÁNER:

Lyricko-epická skladba s romantickými a baladickými prvkami; patrí do poézie, konkrétne k romantickým básnickým skladbám.

TÉMA A MYŠLIENKA:

Hlavnou témou je smrť národného hrdinu, jeho posledné chvíle a jeho posmrtné zvečnenie v ľudovej pamäti i v mytickej rovine. Autor zdôrazňuje motív slobody, odpor proti nespravodlivosti a idealizovanú predstavu junáka, ktorý zomiera za pravdu a svoj ľud.

Myšlienkou diela je, že skutočný bojovník za slobodu neumiera navždy - jeho odkaz a obraz pretrvávajú v národe a žijú ďalej v legende.

ČAS A MIESTO DEJA:

Dej je zasadený do prvej polovice 18. storočia, do obdobia, keď podľa tradície pôsobil Jánošík a bol popravený. Miestom deja sú Tatry a slovenské hory, hostinec ("biely dom”), väzenie, nešpecifikované mesto (tradične spájané s Liptovským Mikulášom), cesta na popravisko a symbolický nadprirodzený priestor v závere (svadba s personifikovanou Slávou).

HLAVNÉ POSTAVY:

Juraj Jánošík - romanticky idealizovaný hrdina; ochranca chudobných, bojovník za slobodu, odvážny a hrdý až do poslednej chvíle
Družina (dvanásti sokoli) - verní druhovia; obraz bratstva a moci "hôrnych chlapcov"; sokol ako symbol slobody a junáctva
Gajdošík - zradca z družiny; pri zatýkaní v "bielom dome" ho Jánošík jedným úderom zabije, no jeho zrada vedie k Janíkovmu zajatiu
Baba - stará žena, ktorá radí drábom pri zatýkaní: "podsypte mu hrachu" a "rúbte mu do pása"; prestrihnutie čarovnej žilky v opasku rozhoduje o jeho porážke
Kňaz - sprevádza procesiu na popravisko, vyzýva k modlitbe; Jánošík ho žiada modliť sa za ľud, nie za seba
Jánošíkova milá - lyrická postava z 3. spevu; v piesni "Dunaju, Dunaju..." sa lúči s Jankom a symbolicky "odchádza"
Ľud - mlčiaci zástup pri sprievode a na popravisku; po smrti hrdinu sa stáva nositeľom jeho legendy
Kráľka bielych panien (personifikovaná Sláva) - alegorická postava v mytologickom závere; privádza Jánošíka k "svadbe nad svadbami" ako symbolu jeho zvečnenia
Víly a rusalky - mytické bytosti sprevádzajúce Kráľku v záverečnej apoteóze
Symbolické vtáky a znaky (havrani, bieli orli, sokoli, orol) - havrani ako memento smrti, bieli orli a sokoli ako svadobníci a domeníci, sokol a orol ako emblémy slobody a ochrany

DEJ:

Úvod skladby (Rozpomienka básnika) má lyrickú podobu, v ktorej autor oslovuje svoje myšlienky, spomína "slovenské hory, rodné dvory" a uvádza motív hôr ako miesta slobody, kde "dvanásť sokolov" kedysi voľne lietalo.

1. Spev: Básnik opisuje družinu "dvanástich sokolov" - Jánošíka a jeho druhov - ich hrdé činy, boj proti pánom a obranu chudobných. V spomienkach ožívajú obrazy lúpežných výprav, veselých chvíľ a bratstva, ktoré spojilo junákov v boji za spravodlivosť.

2. Spev: Prichádza zrada Gajdošíka. Jánošíka nájdu v hostinci ("bielom dome"), kde pri víne oddychuje. Baba radí útočníkom, aby mu podsypali hrach pod nohy a rúbali do pása - tým prestrihnú čarovnú žilku v opasku, ktorá ho chránila. Po krátkom, ale prudkom boji je premôžený, spútaný a odvedený. Práve tu Jánošík vyriekne: "Zbíjal som ja, zbíjal - boj za pravdu bíjal..."

3. Spev: Noc vo väzení. "Noc je. Spí čierno mesto..." - Jánošík premýšľa o svojom osude, spomína milú, slobodné hory a bojovné časy. Do textu vstupuje motív ľúbostnej piesne jeho milej ("Dunaju, Dunaju..."), ktorá sa lúči so životom po Jánošíkovom zajatí.

4. Spev: Pokračujú sny a vízie - obraz slobodného života v horách, pocit zmierenia s Bohom a prírodou. Lyrický popis pokojného sna prerušuje temný príchod postavy, ktorá mu oznámi: "Zhotuj dušu k odchodu! Bije tvá hodina."

5. Spev: Jánošík sa lúči so svetom a obracia sa proti svojim tyranom. V emotívnej obhajobe priznáva boj za slobodu, odsudzuje panské krivdy a verí v budúci deň spravodlivosti. Slobodu stavia nad všetky poklady a vníma svoju smrť ako obetu.

6. Spev: Cesta na popravisko. Kňaz vyzýva k modlitbe, Jánošík však prosí skôr za ľud, "to chorô dieťa", než za seba. Vníma svoj koniec ako obetu pre dobro národa. Cestou ho sprevádza mlčiaci zástup a zvuk havranov.

7. Spev: Na popravisku sa prelína realita s víziami detstva a bojov. V posledných chvíľach vidí obrazy slobody a družiny. Ozvú sa tri výstrely, ktoré symbolizujú jeho koniec. Krátko po tom prichádza cisársky patent milosti - "pozde, pozde dobehli...", čo zvyšuje tragiku osudu.

8. Spev: Po Jánošíkovej smrti sa medzi ľuďmi šíria povery a legendy. Staré baby pri peci rozprávajú, že junák žije v povestiach, a príroda sa stáva nositeľom jeho odkazu.

9. Spev: Mytologický záver - víly, rusalky a kráľka bielych panien (personifikovaná Sláva) pripravujú "svadbu nad svadbami". Jánošík sa symbolicky spája so Slávou, čo znamená jeho zvečnenie ako večného ochrancu národa a ideálu slobody.

JAZYKOVÉ A UMELECKÉ PROSTRIEDKY:

• epitetá - "biele líčka", "zelenú košeľu", "zlaté vlásky"
• metafory a personifikácie - hory ako "rodné dvory", vietor ako "víchor vôle"
• prirovnania - "sťa biela ľalia", "ako ranné zore"
• symboly - sokol (sloboda), oheň (boj, život), havran (smrť, osud), orol (sloboda, ochranca), svadba (posmrtné zjednotenie so Slávou)
• opakovanie refrénov - "Boli časy, boli", "(Nech/Bude) svadba nad svadbami" - opakujú sa pre zvýšenie rytmu a emotívneho účinku
• dialóg a priama reč - na oživenie deja a priblíženie ľudového rozprávania
• zvukomalebné slová a ľudové výrazy - na priblíženie ľudového podania, spolu s častým použitím archaismov a aliterácií

VLASTNÝ NÁZOR:

Dielo na mňa zapôsobilo silnou emóciou a atmosférou slovenského romantizmu. Botto sa nesústredí na historickú presnosť, ale na vyjadrenie ideálu slobody a národnej hrdosti. Najviac ma zaujala kombinácia reálneho deja so symbolickými a mytologickými obrazmi, ktoré dodávajú textu nadčasovosť. Záver v podobe svadby so Slávou je pre mňa pôsobivým obrazom zbožštenia národného hrdinu. Aj dnes môže Jánošíkov príbeh inšpirovať k tomu, aby sme si cenili slobodu a spravodlivosť.

OBSAH DIELA VO VERŠI:
(od Dávida Ivana)

Literárny druh je lyrika,
a Jánošík si k nespravodlivosti neprivyká.
Literárny žáner je zastúpený baladou,
a ako, že ho nikdy nechytili, bolo pre nich záhadou.
Žáner je lyricko-epická skladba,
najprv nás čaká poprava a potom svadba.
Literárne obdobie deja patrí do romantizmu
a okrem pravdy aj k sebe spravodlivosť prizvú.
Čo sa týka témy, tá je nad slnko jasná,
obraz ako duša Juraja Jánošíka zhasla.
Poukázať na Jánošíkov osud je tu deja idea,
jeho matka odmalička jeho cit pre spravodlivosť videla.
Ale aj tak nakoniec ho krutý osud postihol,
ale môže byť spokojný, dosť ľudom počas neho pomôcť stihol.
Jánošík bol človek, ktorý položí život za slovensky národ,
musíš sa s tým narodiť, neexistuje na to návod.
Čo sa týka deja, ten sa na deväť spevov delí,
len škoda, že Jánošík je voľný posol neskoro zdelí.

V prvom speve sa opisuje prostredie, v ktorom sa Jánošík narodil
odmalička až po smrť sa dobrého dosť narobil.
Ďalej autor ospevuje Jánošíka a jeho družinu, čo všetko dobre robia,
keď v dobe kde pánovia berú chudobným svojou činnosťou tú dobu zdobia.
Dvanásť hôrnych chlapcov sedí na Kráľovej holi pri ohni,
keď nás chceš chytiť, tak si pohni.
Sedia už len desiati z pôvodných dvanástich,
nechali sa chytiť dvaja z nich.
Zrazu banda statných mužov zborovo vzlykla:
"Veď oni nám zajali nášho Jánošíka!"

V druhom speve sa opisuje ako Jánošíka chytali,
no dobre vieme, že ho chlebom a soľou nevítali.
Jánošík sa v krčme stáva obkľúčený,
ale on nebol ešte so svojou bandou rozlúčený.
Ale bol odhodlaný sa tomu všetkému brániť,
kým nepresekli žilku na opasku, nepodarilo sa im ho zraniť.
Dali mu ponuku, že ho pustia, keď im povie, kde má svoje poklady.
No on im nič nepovedal, tak dostal trest popravy.
V treťom speve je opis mesta, kde je Jánošík väznený,
prišla sa s ním rozlúčiť aj Anička, že: "Aj keď zomrieš, v mojej duši ostaneš bez zmeny."
V štvrtom speve sa Jánošíkovi sníva sen krásny,
že nikdy nečakal, že sa objaví v Bottovej básni.
Spomína na slobodu a dúfa, že sa nájde bohatier, čo to vyrieši
a diabol mu v sne pripomína, že sa na neho v pekle teší.
V piatom speve sa priznáva, že zabíjal, ale mal dobrý zámer,
ale aj tak ho neminie tento krutý záver.
Nemohol sa pozerať, ako biedne žijú,
ale oni sú rozhodnutí, že ho aj tak zabijú.

V šiestom speve Jánošík odchádza na popravu,
uprednostnili ho pred ostatnými, že nemusel ísť ani do radu.
Smúti cela príroda, keď Jánošík po schodoch stúpa:
"Môžete zabiť moje telo ani nikdy môjho ducha!"
Sprevádza ho aj ľud, ktorý sa za neho modlí
a chcú, nech ich panovníka ušetria, nech nebude taký podlý.

V siedmom speve Jánošík spomína na matku, družinu, vlasť a už mu hlas doznieva,
neskoro prišiel posol, že Jánošík je voľný, on už zomiera.
Ľudia sa na jeho smrť pozerali,
no nevedeli, že víly na Jánošíka dozerali.

V ôsmom speve po Jánošíkovej smrti sa čudné veci začali diať,
ľudia sa na jeho pamiatku držali pravidlá - chudobným dávať, bohatým brať.
Mala prísť jar, no príroda nebola na to pripravená
a šírili sa reči, že svoj poklad schoval do kameňa.
Ešte sa šírili reči o svätojánskej jeho moci
a ľudia verili, že im je stále napomoci.

Deviaty spev je už posledný
a tam, kde sa Jánošík dostal posvätný.
Táto svadba Jánošíka s kráľovnou víl Kráľky
umožnila, že aspoň môže Jánošík dávať na svoj ľud pozor z diaľky.
Toto všetko je dôkazom ožitia jeho odkazu v ľude,
všetko by bolo normálne, ak by žil v kľude,
ale potom o kom písať Botto bude?

Čím viac dobrého do príbehu toho dávaš,
tým zvyčajne krutší osud mávaš.
On chce chudobným iba pomáhať,
ale zbytočne sa vo fanatickej krajine pravdy domáhať.