Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• 1873
• ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie

Dole, orle, z výšin, dole!
Sadá slnko za topole -
slnko sadá, deň sa tratí:
kdeže budeš nocovati?!

Hej, viem ja, viem o čeľadi,
kde sa piesňou život mladí,
kde sa otcov sláva slávi,
kde sa pradie na zástavy,
kde sa kujú pravdy zbroje:
ta ma znesú krídla moje!

Dole, orle, z výšin, dole!
Už pastieri tiahnu z hole,
ukonaná junač mladá
po pažiti nocľah hľadá.

Viem ja jedľu neobťatú,
pod ňou vatru neodspatú;
pri tej vatre mládež čaká
na slniečko - na junáka.
Jej snom sláva junákova,
chlebom - živé jeho slová.

Dole, orle, z výšin, dole!
Už rataji idú z poľä;
na večer znie zvonov hrana:
už ich práca dokonaná.

Dokonaná - no semeno
v rodnú pôdu uloženo -
v rodnú pôdu, v ruky božie:
nezdusí ho tŕnie, hložie.
Prejde zima, svitne ráno:
vzíde žitko zaoranô.

Dole, orle, z výšin, dole!
Už ostáva pusté pole,
už piesenky ohlas hynie:
"Veje vietor po doline."

Blysnú vatry po okolí
a pri vatre sbor sokolí
zahudie tú pieseň ľudu:
"Boli časy, ešte budú!"
Bo čo v svete všetko minie:
pravda naša nezahynie!