Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

(Alegória)

Na brehu Rimavy chlapček sedí,
na vlnky šumiace snivo hľädí:
Kamže, kam, sestričky? "Dole, dole!
ta na to slobodné, šíre pole!
Nesieme my veno - piesok zlatý,
poď s nami, šuhajko, poď vo svaty!
Poď! Dunaj, kráľovský otecko náš,
volá nás na slávny v more sobáš;
tam budú tri svety! Pekné dieťa,
poď s nami, poď s nami, pojmeme ťa!"

Oj, vlnky, sestričky zbaláchané -
čujte len za sebou to volanie!
To volá mať naša bujnokvetá,
mať naša Dolina: "Nechoďte ta!
nechoďte preč od nás tou cudzinou,
to kraj tam divokých púšte synov.
Ak vás tí do tanca raz pochytia:
ach, škoda pekného vášho žitia!
Tam meno i veno, ihry, spevy -
i vienky z krištáľu stratíte vy!"

A ony len idú v tom závrate,
darmo ich zdŕžajú vŕby, hate.

Oj, vlnky, sestričky nekárané,
čujte len za sebou to volanie!
Volajú za vami rodné strany:
"Nechoďte ta dolu, tam svet planý!
Tam mláky, zátoky, klamné síťä:
nikdy sa vy stade nevrátite!
A keď sa i jedna, druhá vráti,
nepozná tú ani vlastná mati;
zomdlená upadne na jej hrude,
stratenú oplakať mladosť bude!"

A ony len letia - hoja, haja!
nečujú rodného vzdychy kraja.

Nechoďte, nechoďte, vlnky, dole!
volajú za vami rodné hole,
volajú, volajú, zaklínajú:
"Nie tade, nie tade ku Dunaju!
Kamže to letíte, vy pochabé?!
Letíte, letíte v hrtan Babe!
Tam Baba, bezzubá mútna Tisa,
tam otcov mozole prepadli sa!
Ta i vás bezodný hrtan vtiahne:
tam bude váš sobáš v čiernom bahne!"

A ony len letia, letia dole -
nesú preč poklady v cudzie pole,
nesú preč žír zeme, piesok zlatý:
"Poď s nami, šuhajko, poď vo svaty!" -

Choďte si len, vlnky, dole samy,
ja pôjdem ta hore dolinami!
Choďte si len, choďte, vlnky zradné,
však preto kvet dolín neuvadne.
Choďte si ta dole - do poroby -
však vás tam čakajú vaše hroby!