Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

TRETIE DEJSTVO

Prichádza Haimón.

NÁČELNÍK ZBORU: Ide Haimón, tvoj najmladší syn. Čo ho sem vedie? Trápi ho osud nevesty a prekazený sobáš?
KREÓN: Dozvieme sa to. Lepšie ako veštci. Syn môj, neznenávidel si hádam otca, keď si počul rozsudok nad svojou verenicou? Alebo aj tvoje city závisia od mojich rozsudkov?
HAIMÓN: Som, otče, tvoj. Máš dobré názory a nimi riadiš moje, ja to vítam. Viac než všetky sobáše si cením tvoju radu, ktorej ďakujem za správny smer.
KREÓN: Tak veru, syn môj, treba rozmýšľať a nad iné si vážiť vôľu otca. Prečo ľudia túžia po deťoch? A čo im doma vštepujú? Chcú, aby sa ich nepriateľom odplácali zlom, no aby na otcovho priateľa sa pozerali s takou úctou ako na otca! Čo povedať však o takom, čo poprivádzal na svet nezdarené deti? Ten si splodil starosti a škodoradosť v očiach nepriateľov! Preto, syn môj, nikdy nepodľahni rozkoši a nestrať hlavu pre ženu. Zlá žena v dome - aj jej objatie ťa mrazí. Zlého ducha mať je peklo. Preto odvrhni to dievča ako nepriateľa, nech si hľadá snúbenca tam - v podsvetí! Ju jedinú som pred svedkami pristihol pri porušení môjho rozkazu. A aby ľudia nevraveli, že som luhár, usmrtím ju. Môže, koľko sa jej zachce, vzývať Dia, spasiteľa rodu! Keby som vo vlastnom dome trpel takú neposlušnosť, čo už potom môžem čakať od cudzích? No kto je mužom na mieste vo vlastnom dome, ten aj štátu velí spravodlivo. Preto ten, čo spupne porušuje zákon, ten, čo by chcel rozkazovať vládcovi, nech veru nečaká na moju chválu. Koho si ľud zvolí, toho treba poslúchať tak v malých, ako veľkých veciach, v zlých tak ako v dobrých. Poslušného muža si viem predstaviť aj na tróne, na takého spoľahnem sa v krutom boji. Nič však nie je horšie ako neposlušnosť! Ona ničí mestá, rúca ľudské príbytky a zoradené šíky obracia na pomätený útek. Naopak - z tých, čo si dajú povedať, sa môžu mnohí vďaka poslušnosti, zachrániť. A preto treba dodržiavať rozkazy a nikdy nepodľahnúť žene. Ak už podľahnúť, tak radšej mužovi. Veď kto by už túžil počuť, že je slabší ako žena?
NÁČELNÍK ZBORU: Myslím, ak ma neklame sluch starca, že čo vravíš - dobre vravíš!
HAIMÓN: Bohovia, môj otče, dali rozum, najcennejšiu vec, čo máme. A ja nemôžem a nechcem tvrdiť, že si nehovoril správne. Ale dobrý môže byť aj názor iného! Mám väčšiu možnosť než ty sledovať, čo ľudia hovoria, čo robia, s čím sú nespokojní. Veď pred tvojím prísnym okom by sa prostý človek neodvážil vravieť veci, z ktorých by si nemal radosť. Ale moje ucho tajne vypočulo, ako celé mesto ľutuje to dievča! Nikomu sa nepáči, že ona, ktorá si zasluhuje najmenej zo všetkých žien, má biedne zhynúť za svoj slávny skutok! Vravia, že ak zabránila mäsožravým psom a dravým vtákom roztrhať to pohodené telo svojho brata, ktorý padol v boji, patrili by jej skôr veľkolepé pocty. To je názor, ktorý šeptom vyslovuje celé mesto. Otče! Nieto statku, čo by mi bol drahší ako tvoje šťastie! Ako býva pýchou dieťaťa - tou najväčšou - je dobrá povesť otca. Nebuď teda ďalej presvedčený, že je správne iba to, čo povieš ty, a iné nič! Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný, že jedine on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny. Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná, nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý. Či si stromy v rozvodnených prúdoch nechránia svoj kmeň a konáre tým, že sú ohybné? Tie, čo sa vzoprú, prúdy od koreňa vyvrátia. A takisto sa s loďou prevrhne a plaví hore dnom ten človek, ktorý pevne napne laná plachiet vtedy, keď má povoliť. Nuž povoľ radšej, pozmeň ten svoj krutý rozsudok! Ak môžem, napriek tomu, že som mladší, povedať svoj názor, tak si myslím, že niet vari lepšej túžby, ako túžba stať sa mužom, čo si so všetkým dá rady. Každý sa ním, pravda, nestane - veď je to zriedkavosť - a vtedy treba poslúchať tých, ktorí dobre radia.
NÁČELNÍK ZBORU: Pane, ak ti radí dobre, daj sa poučiť! Aj ty! Veď múdro hovoríte obaja.
KREÓN: Mám hádam v tomto veku chodiť k nezrelému mladíkovi po rozum?
HAIMÓN: Vždy lepšie ako po neprávosť! Ak som mladý, nedívaj sa na môj vek, hľaď na vec!
KREÓN: Na akú vec? Mám sa hádam dívať s úctou na neposlušnosť?
HAIMÓN: O úctu k mrzkej veci by som nikdy nežiadal!
KREÓN: No práve tento neduh mala ona!
HAIMÓN: Mienka tébskych občanov je iná.
KREÓN: Občania by chceli rozhodovať o tom, čo mám robiť?
HAIMÓN: Podľa slov si ty ten nezrelý.
KREÓN: Mám vládnuť v mene iných, a nie vo vlastnom?
HAIMÓN: Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte.
KREÓN: Čo nepatrí štát tomu, kto v ňom vládne?
HAIMÓN: Musel by si vládnuť pustej zemi!
KREÓN: On sa tuším nechce vzdať tej ženy!
HAIMÓN: Ak si ženou - áno. Pretože mi ide o teba!
KREÓN: Lump! Tebe ide o to uprieť pravdu otcovi!
HAIMÓN: Len preto, že sa prehrešuješ proti pravde.
KREÓN: Je to hriech, keď chránim svoju dôstojnosť?
HAIMÓN: Tú neuchrániš tak, že budeš šliapať na dôstojnosť bohov!
KREÓN: Och, ty nízky duch, si zotročený ženou!
HAIMÓN: Zato aspoň neotročím zlu!
KREÓN: A každým slovom sa jej zastávaš!
HAIMÓN: Nie iba jej - aj teba, seba, bohov podsvetia!
KREÓN: Za manželku ju živú nedostaneš!
HAIMÓN: Dobre, ale potom zomrie ešte ktosi ďalší!
KREÓN: Bezočivec! Ty si ešte vyhrážaš?
HAIMÓN: Je vyhrážaním, ak ťa odrádzam od nerozumnej veci?
KREÓN: Chceš mi s plačom nalievať ten rozum, ktorý nemáš?
HAIMÓN: Keby si mi nebol otcom, povedal by som, že si sa zbláznil.
KREÓN: Otrok ženy! Dosť už táranín!
HAIMÓN: Chceš urážať, no urážky ťa dráždia.
KREÓN: Vážne? Potom teda pri Olympe prisahám, že tvoje urážky sa neobídu bez trestu!

Kreón posiela po Antigonu.

KREÓN: Hej, sem s tou potvorou, nech ihneď zomrie, pred očami svojho ženícha!
HAIMÓN: To vypusť z hlavy. Pred mojimi očami ju nezabiješ. Ale ani tvoje oči, otče, ma už neuvidia. Zlosť si vylej na tých, čo sú ochotní to znášať!

Haimón odíde.

NÁČELNÍK ZBORU: Pane môj, ten mladík odišiel preč s hnevom. Keď sa taká mladá myseľ rozruší - mám obavy.
KREÓN: Nech ide, kam len chce, a nech sa namáha aj nadľudsky - on osud tých dvoch dievčat nezmení!
NÁČELNÍK ZBORU: Chceš hádam poslať na smrť obe?
KREÓN: Pravdu máš, tú, čo si nepálila prsty, ušetrím.
NÁČELNÍK ZBORU: A akú smrť si vybral pre tú druhú?
KREÓN: Vyvedú ju do pustatiny a za živa ju pochovajú v skalnej hrobke. Bude dostávať len toľko jedla, koľko kážu bohovia - tak naše mesto nepoškvrní hriech. Tam môže vzývať Háda, jediného z bohov, ktorého si ctila. Možno jej dá ešte chvíľu požiť. Potom aspoň zistí, aká zbytočná je úcta k tomu, čo je už raz v podsvetí.

Kreón odchádza do paláca.

TRETIA PIESEŇ ZBORU

ZBOR: Ó, Eros, neporaziteľný v boji, ty, ktorý všetko na svete máš v moci, ty, pri ktorom sa panna upokojí, keď po jej hebkých lícach pôvab noci rozlievaš, ty aj morské nebezpečie prekonáš, ty aj v chajdách spíš a hoci by ako chcel, pred tebou neutečie nijaký z krehkých smrteľníkov, ani z bohov a koho zmocníš sa, ten šalie z toho. Ty si aj zbožne zmýšľajúcich ľudí priviedol k neodpustiteľným činom a ty si to, kto práve teraz budí aj nedorozumenie medzi synom a otcom - a zas víťazstvo sa kloní k pôvabu, ktorý planie v nevestinom oku, veď človek vie aj nad zákony moci dať pôvab - a tak bez boja a skrytá napokon zvíťazí vždy Afrodita.