SLOVENSKÝ JAZYK Literatúra aneb študentský underground - čitateľský denník, životopisy, čítanka, slohové práce, slovníček pojmov - www.slovensky-jazyk.skwww.slovencina.net Publikovanie alebo ďalšie verejné šírenie obsahu servera Slovenský-jazyk.sk je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa výslovne zakázané! Použitie výhradne len pre osobné účely je možné.



Menu

­

Sofokles (*496 p.Kr. - †406 p.Kr.)

­­­­

Antigona (6)

PIATE DEJSTVO

Prichádza Teiresias vedený chlapcom.

TEIRESIAS: Otcovia Téb, nás dvoch sem po spoločnej ceste viedol jeden zrak - tak chodia slepci, potrebujú sprievodcu.
KREÓN: Čo nového nám nesieš, starec Teiresias?
TEIRESIAS: Poviem ti to, sľúb však, že sa veštbe podrobíš.
KREÓN: Vždy doteraz som dal na tvoju radu.
TEIRESIAS: Preto aj si šťastne viedol koráb mesta.
KREÓN: Môžem potvrdiť, že tvoje rady boli prospešné.
TEIRESIAS: Nuž vedz, že práve si na ostrí osudu!
KREÓN: Čo pod tým myslíš? Tvoje slová mrazia.
TEIRESIAS: Vypočuj si ma a všetko budeš vedieť. Keď som zasadol dnes v starom sídle veštcov, kde sa zhromažďuje všetko vtáctvo, začul som vo vtáčích hlasoch čosi nezvyčajné; divoký a zlostný škrekot. Pochopil som, že sa bijú - veď som dobre počul údery ich krídel. Zľakol som sa, rýchle som chcel na oltárnom obetisku spáliť obeť, ale obeť nevzbĺkla a z mäsa tiekol do popola iba rozpustený loj. Ten škvrčal, dymil a len žlč sa rozprskla na všetky strany, kyty ležali však na ohnisku holé, iba trochu oškvŕknuté. A môj chlapec vravel, že sa obeť nedarí a všetky znamenia sú zlovestné. Ten chlapec je mi totiž vodcom, ako ja som vodcom iných. Ty si to, kto vrhá našu obec do nepriazne! Lebo na oltáre a na sväté kozuby nám psy a vtáky trúsia mäso, ktoré driapu z tela nešťastného Oidipovho syna! Preto bohovia už nechcú od nás prijímať dym obetí a prosby, preto nepočujem dobrú správu z hlasu vtákov - veď ich sýti krv a mäso zabitého muža. Rozváž si to, synu! Všetci ľudia sú si rovní v tom, že robia chyby, preto nenazývam nerozvážnym muža, ktorý pochybil a padol do nešťastia, ak má vôľu ustúpiť a chybu napraviť. No tvrdohlavosť je znak bláznovstva! Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dožič jeho telu pokoja. Čo je to za hrdinstvo po druhý raz zabiť mŕtvolu? Ver, dobre radím, s dobrým úmyslom a prijať dobrú radu, z ktorej plynie osoh, nie je hanba.
KREÓN: Starče, všetci na mňa mierite tak ako lukostrelci do terča, aj tvoje jasnovidné umenie je proti mne! No veštecký cech ma už dávno zapredal a zradil! Len si úžerníčte, nakupujte kov zo Sárd a zlato z Indie, no Polyneika nepochováte! Nech uchvátia ho orly samotného Dia a nech vzlietnu s pokrmom až k jeho trónu - nedostanem strach z tej poškvrny a nedovolím pohreb! Poškvrnenie bohov človekom je predsa vylúčené! Zato tebe, Teiresias, vravím, že i najmúdrejší môže padnúť do hanby, ak slovom krášli hnusné myšlienky.
TEIRESIAS: Ach! Je vôbec ešte človek, ktorý vie -
KREÓN: Čo také? Akú všeobecnosť ideš zasa vyhlásiť?
TEIRESIAS: že najlepšie zo všetkých imaní je rozvaha?
KREÓN: Tak ako hlúposť z chorôb najhoršia!
TEIRESIAS: Tou chorobou však trpíš práve ty!
KREÓN: Si veštec. Túto urážku ti nevrátim.
TEIRESIAS: Už si to urobil, ak tvrdíš, že je moja veštba lživá.
KREÓN: Každý veštec myslí iba na striebro.
TEIRESIAS: Ba práve tyran má rád hnusný zisk!
KREÓN: Vieš, že čo vravíš, vravíš kráľovi?
TEIRESIAS: Čoby som nevedel, veď za trón vďačíš mne!
KREÓN: Si múdry veštec, no rád krivdíš.
TEIRESIAS: Ty ma dráždiš, aby som ti povedal, čo skrývam v srdci.
KREÓN: Len to povedz - ale pusti pri tom z hlavy zisk!
TEIRESIAS: Ten tvoj by som už darmo držal v hlave.
KREÓN: Ja ti nenaletím, na to vezmi jed!
TEIRESIAS: Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš musieť za tých mŕtvych platiť jedným mŕtvym z vlastnej krvi. Lebo ty si pod zem uvrhol, čo bolo na zemi, a život nehanebne zavrel do hrobu a naopak, zas mŕtvemu si uprel obrad pohrebu a brániš mu tak odísť do podsvetia k bohom. Ani božstvá nebies nemajú na také čosi právo, a ty im ho vnucuješ! A preto Fúrie, tie pomstiteľky podsvetia i bohov, číhajú už na teba a chystajú ti rovnocenný trest! No? Hovoril som pre zisk? Presvedčíš sa o tom zakrátko, keď v tvojom dome zaznie nárek žien i mužov! Urážal si ma a ja som ti to v hneve vrátil ako lukostrelec - v tvojom srdci väzia strely, ktorých pálčivosti sa už nezbavíš! Poď, chlapče, veď ma domov, nech si tamten môže vyliať zlobu na mladších a nech sa naučí mať rozvážnejší um a pokojnejší jazyk, než mal dnes. Teiresias s chlapcom odchádza.
NÁČELNÍK ZBORU: Pane, ten muž sa vzdialil s hrozným proroctvom! A nepamätám, hoci na hlave mi čierne vlasy dávno vystriedali šediny, že by sa v jeho veštbách mestu našla lož!
KREÓN: I ja to viem a znepokojuje ma to. Je hrozné ustúpiť, no ešte hroznejšie je vzdorovať a na hlavu si strhnúť skazu!
NÁČELNÍK ZBORU: Synu Menoikov, tu treba rozvahu!
KREÓN: A čo mám spraviť? Povedz, poslúchnem.
NÁČELNÍK ZBORU: Choď, vypusť dievča z podzemného väzenia a pochovaj tú pohodenú mŕtvolu!
KREÓN: Ty teda radíš ústup?
NÁČELNÍK ZBORU: Áno, a to rýchly, pane, lebo bystronohý boží trest je hriechu stále v pätách!
KREÓN: Ach, len ťažko mením svoje rozhodnutie. Ale s osudom sa nedá bojovať.
NÁČELNÍK ZBORU: Len choď a nenechaj nič na iných, sprav všetko sám!
KREÓN: Nuž idem, rovno odtiaľto. Hej, sluhovia! Hej, kde ste ktorý? Sem sa všetci! Berte sekery a rýchlo na tú lúku za mestom! A potom, keď už mením svoje rozhodnutia, vypustím aj dievča; sám, tak ako sám som ju dal uväzniť. Mám dojem, že vie dobre žiť len ten, kto každodenne dodržuje platné zákony.

Kreón odíde.

PIATA PIESEŇ ZBORU

ZBOR: Ó, Bakchus, ty dieťa Dia a Tébanky Semely, teba pozná Ikária a rady ťa videli aj Eleusinské pláne, kde Demetra má svoj raj, ale vždy ti srdce vzplanie, keď ťa volá rodný kraj, kde tancujú v tôni dubov bakchantky, kde tečie prúd Isménu, kde z dračích zubov vzišiel v poli tébsky ľud. Teba často vítal dymom Parnas! Nie si neznámy kastalskému žriedlu - pri ňom s koryckými nymfami rád pobudneš v tanci! Teba pozná nyské pohorie, čo ovíja okraj neba brečtanom! Aj prímorie, kde sa rodí bujná réva! A všade znie jeden hlas - nymfy, brečtan, réva spieva: "Do rodných Téb vráť sa zas!" Toto mesto miluješ - veď než boh ju bleskom zrazil, milovala Téby tiež tvoja matka. Preto azyl v tebe hľadáme. Ó, kiež cez búrlivý morský prieliv a či z Parnasu nám prídeš pomôcť, keď nás osud tlačí! Ó, ty vodca zboru hviezd, nech ťa svetlo obkolesí! Ó, Diov syn, na počesť ktorého sú nočné plesy, kiež ťa uvidíme viesť naším mestom do samého rána bakchantky, čo tancom chvália Iakcha, svojho pána!

Vytlačiť (Ctrl+P) Stiahnuť v PDF

Vložené: 15.05.2020

­­­­

Súvisiace odkazy

­­­­

Diskusia k úryvku
Sofokles - Antigona (6)




­­­­

Aktuálne poradie súťaže­

  1. Súťaž o zaujímavé ceny pre vás pripravujeme od januára 2026!
    Napriek tomu môžete aj v tomto období do našej databázy pridať vlastnú prácu.



­­­­

Server info

Počítadlo: 5 443 404
Odozva: 0.02 s
Vykonaných SQL dotazov: 6
Návštevnosť: TOPlist.skSlovenský-jazyk.sk




Mapy webu Čitateľský denník - Životopisy - Čítanka - Spisovatelia Dôležité informácie Podmienky používania - Vylúčenie zodpovednosti


Slovenský-jazyk.sk (alebo tiež Slovenčina.net) vznikol ako pridružený študentský portál známeho českého servera Český-jazyk.cz. Oba projekty majú rovnakého prevádzkovateľa a snažia sa svojim návštevníkom ponúknuť v čo najkvalitnejšej forme čo najviac materiálov a textov z oblasti slovenského jazyka (čitateľské denníky, čítanku, životopisy, slohové práce a v neposlednom rade tiež slovníček pojmov z literatúry a gramatiky). Vlastnoručne spracované študijné materiály (ako napríklad rozbory diel alebo interpretácie básní, eseje, výpisky z knižiek atď.) môže do našej databázy pridať ktokoľvek - text možno jednoducho pridať cez interaktívny formulár, ktorý nájdete na stránke Pridať svoju prácu. Značnú časť obsahovej náplne Slovenský-jazyk.sk tvoria odborne preložené texty do spisovnej slovenčtiny z českého servera Český-jazyk.cz.

Overovací kód Opište kód z obrázku (iný kód ↑)