Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• prelozil Jozef Gregor Tajovský
• celý názov komédie od Ľva Tolstého: Prvý kotlík alebo Ako si čertík krajíček zaslúžil (v češtine Jak si čert krajíc chleba zasloužil)

Dejstvo I.

SEDLIAK (orie, hľadí hore): Hľa, poludnie, čas vypriahať. No, vykroč! Zmoril si sa, môj milý. Obrátim, poslednú brázdu vytiahnem, a potom obedovať. Chvála Bohu, domyslel som sa krajíček chleba vziať. Domov nepôjdem. Zahryznem si u studničky, zdriemnem, a koník si trávičky odšklbne. Potom v mene Božom zase do roboty. Včas zoriem, dá Pán Boh.
ČERTÍK (vybehne ku kríčku): Hľaďže, aký je dobrý! Vše Boha spomína. Počkaj len, i čerta spomenieš. Ukradnem mu krajíček. Zadiví sa, počne hľadať. Žrať sa mu bude chcieť, nazlostí sa, i čerta spomenie. (Berie krajíček, uteká a sadne za kríček nazerať, čo bude robiť sedliak.)
SEDLIAK (odpína pobočky): Sláva Tebe, Hospodine! (Odvádza koňa, pustí ho, ide k halene.) Strašne som vyhladol! Krajíček hodný baba odkrojila, ale iste ho celý zjem. (Došiel k halene.) Niet ho. Iste som ho halenou zakryl. (Dvíha halenu.) Ani tu ho niet. Čože je to? (Trasie halenu.)
ČERTÍK (zpoza kríčka): Hľadaj, hľadaj, tuto je! (Sadne naň.)
SEDLIAK (dvíha kadečo, a ešte trasie halenou): Div a zázrak! Nikoho nebolo, a krajíčka niet. Keby ho vtáci rozzobali, omrvinky by boly. A tu ani mrvy nieto. Nikoho nebolo, a vzal ktosi.
ČERTÍK (zodvihne sa, ukradomky nazerá): Hneď ma spomenie.
SEDLIAK: Už je tak. Však neumrem hladom. Keď vzal, nech má. Nech mu je na zdravie.
ČERTÍK (odpľuje): Ach, ty, prekliaty sedliak! Mal by hrešiť, a on hovorí: na zdravie! Nič s ním nespravíš.
SEDLIAK (ukladá sa spať, žehná sa, zíva a zaspáva).
ČERTÍK (vychodí zpoza kríčka): Teraz mudruj starý! Starý vše hovorí: málo mi ty do pekla sedliakov vodíš. Hľaďže, kupcov, pánov a kadejakých koľko každý deň pribudne, ale sedliakov málo. Akože ho podvedieš? Nepodbyješ sa podeň nijak. Už čože viac - posledný krajíček som ukradol. A on predsa nehreší. Ja už neviem, čo teraz robiť! Pôjdem, zreferujem. (Prepadá sa.)

(Opona.)

Dejstvo II.

Peklo. Na hlavnom mieste sedí najstarší čert. Pisár čertov sedí dolu, za stolom s písacím náčiním. Stráž stojí na stranách. Na pravo - 5 čerteniec rozličných zovňajškov; na ľavo u dvier - vrátny; jeden fičúrsky čertík stojí priamo pred najstarším.

FIČÚRSKY ČERTÍK: Všetkej koristi mojej za tri roky je 220.005 ľudí. Všetkých mám teraz v moci.
NAJSTARŠÍ: Dobre, ďakujem, porúčam sa!
FIČÚRSKY ČERTÍK (odchádza na pravo).
NAJSTARŠÍ (pisárovi): Ustal som. Či ešte veľa roboty zostalo? Od koho všetko dostali sme účet a od koho ešte máme obdržať?
PISÁR (ráta po prstoch a ukazuje dľa účtu na vpravo stojacich čertov. Ako menuje niektorého čertíka, tak ten ukloní sa): Od zemanského diabla došiel účet. Všetkých zabral 836. Od kupeckého je tu 9643. Od sudcovského obdržaný 3423. Od ženského práve teraz došiel, žien 186.315, dievok 17.438. Iba dva zostávajú: fiškálsky a sedliacky. Všetkých 220.005.
NAJSTARŠÍ: No, už teda skončíme teraz. (Vrátnemu.) Púšťaj!
FIŠKÁLSKY ČERTÍK (vchodí, klania sa najstaršiemu).
NAJSTARŠÍ: No, čo? Aké tvoje diela?
FIŠKÁLSKY ČERTÍK (stále sa smeje, mädliac si ruky): Moje diela ako sadza biela. Korisť taká, že od stvorenia sveta takej nepamätám.
NAJSTARŠÍ: A čo, mnoho si ich zabral?
FIŠKÁLSKY ČERTÍK: Nejde o počet. Počtom hoc i neveľa, všetko 1350 ľudí, ale dobrí chlapci. Takí chlapci, že miesto čertov môžu byť. Lepšie trápia ľudí sťa čerti. Novú módu som im zaviedol.
NAJSTARŠÍ: Akúže novú módu?
FIŠKÁLSKY ČERTÍK: Nuž takú: predtým boli fiškáli a sudcovia spolu, a ľudí spoločne klamali. Teraz som ich rozdelil, a kto viac peňazí dá, za toho sa bijú. Ale tak sa bijú, že i kde nič nemožno počať, fiškál si i tam robotu začne. Tí podpaľujú ľudí lepšie, ako čerti.
NAJSTARŠÍ: Presvedčím sa, odíď! (Fiškálsky čertík odchádza vpravo.)
NAJSTARŠÍ (vrátnemu): Vpusť posledného! (Vchodí sedliacky čertík s krajíčkom i klania sa hlboko.)
SEDLIACKY ČERTÍK: Ja to ďalej nevydržím, prelož ma na druhé miesto.
NAJSTARŠÍ: Kam prekladať, čo ty trepeš? Vstaň, hovor rozumne. Dávaj účet, koľko si toho týždňa sedliakov zabral.
SEDLIACKY ČERTÍK (plače): Ani jedného!
NAJSTARŠÍ: Čože? Ani jedného! Prečo ani jedného? Čože si robil? Kde si sa ponevieral?
SEDLIACKY ČERTÍK (fňuká): Neponevieral som sa; veď som skoro nohy zodral, a nemôžem nič vykonať. Tu, hľa, som jednému zpred nosa posledný krajíček ukradol, a ani ten nehrešil, ale vinšoval na zdravie.
NAJSTARŠÍ: Čože?... Čo to trepeš? Utri si nos a hovor múdre, lebo takto nikto ťa nerozumie.
SEDLIACKY ČERTÍK: Nuž, hej, oral sedliak, a ja som vedel, že má len krajíček a viac nič, čo do úst položiť. Ukradol som mu krajíček. Myslel by si, bude kliať, a on čože? Hovorí: kto si vzal, nech mu je na úžitok. Tuto, hľa, je krajíček. Aha ho!
NAJSTARŠÍ: No, a druhí čože?
SEDLIACKY ČERTÍK: Všetci sú takí, ani jedného som nezabral.
NAJSTARŠÍ: Nuž akože sa ty opovážiš s prázdnymi rukami ko mne sa vrátiť? A ešte krajíček akýsi smradľavý donesie; čo sa mi ty chceš posmievať? Nuž či ty v pekle darmo chlieb jesť budeš! Druhí sa starajú, trápia. Tu, hľa, títo (ukazuje na čertíkov), kto 10.000, kto 20.000 a tento 200.000 vystanovil. A ty si s prázdnymi rukami prišiel a ešte akýsi krajíček priniesol! A mne bájky rozprávaš! Túlaš sa, nerobíš. Preto sa ti z rúk tratia. Počkaj, bratku, ja teba naučím.
SEDLIACKY ČERTÍK: Nedaj ma trestať, dovoľ slovo povedať! Tým čertom je dobre, čo sú medzi zemänmi, kupcami, ženami. Tam je chýrna robota: ukáž zemänovi čiapku soboliu a spomni poddanstvo, už je tvoj, veď ho, kam chceš. Tak i kupec. Ukáž mu peniaze a rozpáľ ho závisťou, - už ho máš ako na sľučke, už sa nevytrhne. A so ženami robota tiež ľahká. Parády a maškrty, - a už rob s ňou, čo chceš. Ale so sedliakom sa naťahuj! Keď je od rána do noci v robote, ba i z noci si utrhne, a bez Boha roboty nezačne, tak ako mu pristúpiš? Otec, osvoboď ma od sedliakov, utrápil som sa s nimi! I teba rozhneval.
NAJSTARŠÍ: Cigániš, leňoch. Na druhých nemáš čo ukazovať. Oni preto i kupcov, i zemänov, i ženy zajímajú, lebo vedia, ako ich zaobchodiť, nové fígle vymýšľať. Tu, hľa, fiškálsky celkom nové pokolenie vymyslel. I ty pohni rozumom! Ale on sa chváli, že krajíček ukradol! Je mi to dôvtipu! Nastav im siete, do niektorej len sa pochytajú. Ale ty sa ponevieraš, nedbáš o nich, - nuž nečudo, že sa tvoji sedliaci nedajú. Počínajú neželieť krajíčka. Ak si taký zvyk vezmú a priučia i ženy, tak celkom zneslušnejú. Premýšľaj! Kývaj sa, ako vieš!
SEDLIACKY ČERTÍK: Neviem nič premyslieť. Prelož ma inde. Nemôžem ďalej.
NAJSTARŠÍ (s hnevom): Nemôžeš? Tak azda ja mám ísť za teba do roboty?
SEDLIACKY ČERTÍK: Nemôžem.
NAJSTARŠÍ: Nemôžeš? Dočkajže. Ej! Dávajte sem prúty, vyderte ho! (Stráž chvatne čertíka i vyseká ho.)
SEDLIACKY ČERTÍK: Joj! joj! joj!
NAJSTARŠÍ: Premyslel si?
SEDLIACKY ČERTÍK: Joj, joj! Nemôžem premyslieť.
NAJSTARŠÍ: Pohoďte mu ešte. (Šibú ho.) Premyslel si?
SEDLIACKY ČERTÍK: Premyslel, premyslel!
NAJSTARŠÍ: No, vrav, čo si premyslel?
SEDLIACKY ČERTÍK: Premyslel som taký fígeľ, že všetkých do rúk dostanem. Len mi dovoľ do služby k sedliakovi najať sa, a nežiadaj vec popredku rozpovedať.
NAJSTARŠÍ: No, dobre, len pamätaj, že ak si ty za tri roky krajíček u mňa nezaslúžiš, ja z teba kožu svlečiem.
SEDLIACKY ČERTÍK: O tri roky všetci budú moji.
NAJSTARŠÍ: No, dobre. O tri roky sám prídem pozrieť.

(Opona.)