SLOVENSKÝ JAZYK Literatúra aneb študentský underground - čitateľský denník, životopisy, čítanka, slohové práce, slovníček pojmov - www.slovensky-jazyk.skwww.slovencina.net Publikovanie alebo ďalšie verejné šírenie obsahu servera Slovenský-jazyk.sk je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa výslovne zakázané! Použitie výhradne len pre osobné účely je možné.



Menu

­

Andersen Hans Christian (*02.04.1805 - †04.08.1875)

­­­­

Posledná perla (Pohádky a poviedky)

Bol to dom bohatý a šťastný. Všetci jeho obyvatelia, panstvo i služobníctvo, ba i priatelia domu, boli šťastní a veselí; narodil sa im dnes dedič, syn; matka i dieťa boli zdraví.
Lampa v útulnej spálni bola dopoly zakrytá, záclony z ťažkého hodvábu a drahocenných látok, splývaly s okien. Koberec bol silný a mäkký ako mach, všetko zvalo k spánku, osviežujúcemu kľudu a pokoju, tomu neodolala ani opatrovníčka, zaspala a mohla pokojne spať, lebo všetko bolo v poriadku. Strážny duch rodiny stál pri posteli; nad dieťaťom pri prse matkinom rozpínala sa sieť žiarnych hviezd, skvostný to bol pohľad; každá hviezda bola perlou šťastia. Dobrotivé víly života doniesly novonarodenému všetky svoje dary; bolo to zdravie, bohatstvo, šťastie, láska, krátko všetko, čo si len človek na zemi môže priať.
"Všetko bolo dieťaťu už snesené a venované!" riekol strážny duch.
"Nie!" zaznel zrazu hlas z najbližšej blízkosti, bol to hlas anjela strážcu. "Jediná víla dosiaľ nepriniesla svoj dar, ale raz ho prinesie, trebárs až po rokoch. Posledná perla chybuje."
"Že chybuje? Nič tu nesmie chybovať, a keď je tomu opravdu tak, teda hľadajme mocnú vílu a poďme k nej!"
"Ona príde raz, sama príde! Jej perly je treba k doplneniu venca."
"Kde sídli? Kde je jej domov? Povedz mi to, pojdem tam a perlu donesiem."
"Ty tomu chceš!" riekol strážny anjel dieťaťa, "zavediem ťa k nej, nech je kdekoľvek! Ona nemá stáleho sídla, vstupuje v zámok kráľovský i v chalúpku najchudobnejšieho úbožiaka, nikoho nevynechá, všetkým prináša svoje dary; raz je to celý svet, raz zase len malá hračka. Tiež k tomuto dieťaťu príde, či driev, či pozdejšie. - Tedy poďme, poďme hľadať perlu, poslednú perlu toho bohatstva."
Ruku v ruke vznášali sa na miesto, ktoré v tejto dobe bolo domovom víly.
Bol to veľký dom temných chodieb, prázdnych izieb a podivuhodného ticha; rad okien bol dokorán, takže tam vnikal ostrý vzduch; dlhé, biele, splývajúce záclony vzdúvaly sa prievanom.
Uprostred izby stála otvorená rakva a v tejto spočívala mrtvola ženy, dosť ešte mladej; bola pokrytá najkrajšími sviežimi ružami, tak že bolo videť len sopnuté, jemné ruky a tvár, smrťou zjasnenú vážne nesúcu posvätenie božie.
Pri rakvi stál muž s deťmi, bol ich celý rad; najmenšie mal otec na rukách, prišly naposledy mrtvú pozdraviť. Muž jej pobozkal ruku, drahú ruku, ktorá tu teraz spočívala ako uvädnutý list, tú ruku, ktorá za živa tak pečlive sa o všetkých starala. Trpké, ťažké slzy splývaly na zem, ale nikto neprehovoril ani slova. Hlboké ticho chovalo v sebe celý svet smútku. Odišli mlčky, s utajovaným vzlykotom.
Stálo tu svetlo, plameň plápolal v prievane, nikto neodstrihol dlhý, rudý knôt. Prišli cudzí ľudia, prikryli mrtvolu víkom, zabili klince, rany mlatku znely chodbami a izbami domu, bôľne prenikaly až ku krvácajúcim srdciam.
"Kam ma vedieš?" pýtal sa duch. "Tu nebýva víla, ktorej perla by patrila k najkrajším darom života!"
"Na tomto mieste býva teraz, teraz v tejto posvätnej chvíli," odpovedal anjel strážny a poukázal do kúta, kde matka za živa sedávala medzi obrazmi a kvetinami, kde ako blahodarná víla domu, na muža, deti, i priateľky sa usmievala, kde ako slnečný lúč bola požehnaním celému domu - tam sedela teraz cudzia žena v dlhom, hodvábnom rúchu. Bol to žiaľ, bola tu teraz panovníčkou, bola matkou na mieste nebohej. Trpká slza jej stiekla do lona a premenila sa jej v perlu. Hrala všetkými dúhovými barvami a anjel ju vzal a perla zažiarila ako sedembarevná hviezda.
"Perla žiaľu, posledná, ktorá nesmie chybovať, ktorou lesk a žiara ostatných sa zvyšujú. Pozoruj lesk tejto dúhy, ktorá zem s nebom spojuje. Za každého z našich milých, ktorý nám umiera, dostáva sa nám v nebi viac o priateľa, za ktorým zalieta naša túžba. Z noci pozemskej dívame sa k hviezdam, k dokonalosti. Pozoruj perlu žiaľu, v nej sú skryté perute ducha, na ktorých sa odtiaľ povznesieme."

Vytlačiť (Ctrl+P) Stiahnuť v PDF

Vložené: 25.04.2023

­­­­

Diskusia k úryvku
Hans Christian Andersen - Posledná perla (Pohádky a poviedky)




­­­­

Aktuálne poradie súťaže­

  1. Súťaž o zaujímavé ceny pre vás pripravujeme od januára 2026!
    Napriek tomu môžete aj v tomto období do našej databázy pridať vlastnú prácu.



­­­­

Server info

Počítadlo: 5 678 554
Odozva: 0.03 s
Vykonaných SQL dotazov: 6
Návštevnosť: TOPlist.skSlovenský-jazyk.sk




Mapy webu Čitateľský denník - Životopisy - Čítanka - Spisovatelia Dôležité informácie Podmienky používania - Vylúčenie zodpovednosti


Slovenský-jazyk.sk (alebo tiež Slovenčina.net) vznikol ako pridružený študentský portál známeho českého servera Český-jazyk.cz. Oba projekty majú rovnakého prevádzkovateľa a snažia sa svojim návštevníkom ponúknuť v čo najkvalitnejšej forme čo najviac materiálov a textov z oblasti slovenského jazyka (čitateľské denníky, čítanku, životopisy, slohové práce a v neposlednom rade tiež slovníček pojmov z literatúry a gramatiky). Vlastnoručne spracované študijné materiály (ako napríklad rozbory diel alebo interpretácie básní, eseje, výpisky z knižiek atď.) môže do našej databázy pridať ktokoľvek - text možno jednoducho pridať cez interaktívny formulár, ktorý nájdete na stránke Pridať svoju prácu. Značnú časť obsahovej náplne Slovenský-jazyk.sk tvoria odborne preložené texty do spisovnej slovenčtiny z českého servera Český-jazyk.cz.

Overovací kód Opište kód z obrázku (iný kód ↑)