Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Mamka Pôstková je realistická poviedka, ktorá sa stala aj predlohou televízneho filmu. Ako ostatné diela J. G. Tajovského, aj toto zobrazuje každodenný život našich predkov, dobové problémy a dedinský život.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Mamka Pôstková : Rozprávky / Tajovský, Jozef Gregor. - B. v. - Turčiansky sv. Martin : Matica slovenská, 1946. - 200 s. - (Sobrané spisy J. G.-Tajovského ; 1).

TÉMA:

ťažký život chudobnej ženy na dedine, ktorej hrdosť nedovolí pýtať si peniaze bez zásluh

POSTAVY:

Mamka Pôstková - stará chudobná žena
bankár - rozprávač
syn - opilec, lenivý

DEJ:

Mamka Pôstkova je prostá stará žena, ktorá si zarába pečením chleba. Nechce byť nikomu na obtiaž, no často nezarobí dosť, aby nasýtila seba i svoju rodinu. Preto si neustále požičiava peniaze od banky. Najprv si požičiavala dvanásť korún, pričom korunku si vždy ušetrila, aby mohla splatiť dlžoby.

Mala ťažký život, nepomohli jej syn ani muž, ktorí boli obaja leniví a holdovali alkoholu. Keď sa jej synovi narodili deti, matka Pôstková musela piecť a predávať chlieb, no otec a syn všetko prepili. Keď Pôstkovej muž zomrel, syn na kare v opitosti urazil celú rodinu a mamka radšej odišla, len aby nebola na ťarchu. Nevesta sa knej naďalej chodievala s deťmi najesť, lebo ich otec peniaze na jedlo prepil.

Pečenie chleba už Pôstkovej nestačilo na živobytie a tak šla na repu na Dolniaky. Zarobené peniaze dala uschovať gazdovi, ktorý jej zaobstaral robotu a ten peniaze prehajdákal.

Pôstkovej nezostalo nič iné, než sa vrátiť k pečeniu chleba, pretože musela splatiť dlh voči banke. V zime si však zlomila ruku a piecť chlieb už nemohla. Keď sa jej ruka zahojila, ešte trikrát išla na repu a vrátila sa do banky, aby splatila dlžobu. Splatila ju však z predaja svojich vecí a zárobok z repy si nechala na vlastný pohreb.

UKÁŽKA Z DIELA:

Tej jari zase šla do repy.
Ale že tamtých Všechsvätých nebola došla s peniažkami, prišla bola prosiť, aby sme jej perinku aspoň cez zimu nechali, lebo že je komôrka chladná.
Slzy sa mi tisli do očú, a len som ju chytro hľadel uspokojiť, odpraviť. Šla.
Okolo Ďura iba keď príde Pôstková zase.
"Čo chcete?"
"Prišla som si tú dlžôbku zaplatiť," a vykrúca peniažky.
"Nuž, a veď ste ešte neboli v repe..."
"Ej, čo si tam zarobím, tie by som si chcela odložiť na pohreb. Na túto dlžôbku predala som tú perinku, čo ste mi boli v jeseni nechali... Koľkože mi už teraz príde tých interesov? Porátajteže si dobre... Veľa som zameškala..." a vykrúcala kyptavými ručičkami peniažky z handričky.