Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Poéma, pre ktorú sa Byron inšpiroval vo Švajčiarsku, kde navštívil hrad Chillon, v ktorom boli väznení politickí odporcovia.
Ide o veľmi pôsobivú báseň o bratoch zomierajúcich za svoje názory a presvedčenia vo väzení. Sú nepoddajní a nekajajú sa, stoja si za svojimi činmi.
Táto poéma inšpirovala Karla Hynka Máchu.

O AUTOROVI:

George Gordon Byron sa narodil v roku 1788 v Londýne. Okolo trinástich rokov zdedil po strýkovi titul baróna, panstvo a majetok. Vďaka tomu si mohol dovoliť štúdium na prestížnej súkromnej škole a neskôr na Cambridgeskej univerzite.

Mal trochu špecifický spôsob života, ktorý zrejme vyplynul z toho, že sa bohatý mladý lord nudil. Objavil v sebe vášeň pre cestovanie a putoval so svojim priateľom často smerom na juh - do Portugalska, Grécka, Albánska či Turecka. Napríklad Grécko si obľúbil natoľko, že sa aktívne zaujímal o jeho politické dianie a prispieval na hnutie odporu. Cestovanie ho tiež neraz inšpirovalo k spísaniu diela (Putovanie Childa Harolda; Väzeň chillonský).

Napriek veľkému počtu jeho mileniek a dokonca obvinenia z incestu to musel byť citlivý a vnímavý človek obdarený schopnosťou písať veľmi ľahko.
Snáď najviac zo všetkých vtedajších básnikov ovplyvnil svetovú romantickú tvorbu. Stvoril novú formu básne, tzv. básnickú poviedku. Ide o veršovanú lyrickoepickú poviedku, kde sa postavy síce nevyvíjajú, ale možno aj tak sledovať určitú dejovú linku. Hrdinovia týchto poviedok sú často nešťastní, osamotení a búria sa proti nespravodlivosti a tyranii.

Byrona radíme medzi romantických básnikov najmä kvôli jeho veľkej fantázii, túžbe po úplnej slobode, vášni a trochu bohémskemu životu.

V čase, keď bol Byron na vrchole svojej tvorby, ho v našich končinách pochopil len málokto. Jedným z mála bol Čech Karel Hynek Mácha, ktorého tvorbu Byron veľmi ovplyvnil a podobnosť Mája a Väzňa chillonského je zrejmá na prvý pohľad.

O POVIEDKE:

Básnická poviedka rozpráva o uväznenom zúfalom mužovi, ktorý zostal úplne sám v temnej kobke švajčiarskeho hradu Chillon.

Čitateľ sa z prvej časti dozvedá, prečo je vlastne hrdina zatvorený a s kým. Zároveň zisťuje, že väzeň je hrdý a statočný a vyznáva isté morálne hodnoty. Za vieru otca bojoval s ďalšími šiestimi súrodencami a neustúpili nepriateľovi, ani hlavu nesklonili. Zo siedmich uväznili na hrade troch a zostal už iba on. Spoločnosť mu robí úzky lúč svetla, myši a pavúky. Zdá sa to ako najhorší trest, nechať človeka v tme, vo vlhku a v spoločnosti iba jeho zúfalých myšlienok.

Byron musel mať s väzňom niekoľko spoločných vlastností, napr. citlivosť - v ôsmom speve je opis smrti najmladšieho z bratov. Každý na tomto mieste musí cítiť silné emócie.

V tejto poviedke sa vyskytuje výrazný kontrast medzi čistou, večnou prírodou a vlhkou, plesnivou kobkou. Po určitom čase si väzeň uvedomuje, že jediný zmysel pre neho má už len tá večná príroda, ktorá sa za tie roky vôbec nezmenila. Keby mohol utiecť, neutiekol by, pretože by nemal pre koho, bol na svete už úplne sám a natoľko si zvykol na ten nekomplikovaný život v kobke, že keď bol prepustený, odchádzal s povzdychom.

To, že je Väzeň chillonský čítavé a pútavé dielo, je zrejme tiež spôsobené subjektívnym zafarbením príbehu a sympatickým veršovaním.

Českú verziu tohto výpisku nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/ctenarsky-denik/george-gordon-byron/vezen-chillonsky.html