SLOVENSKÝ JAZYK Literatúra aneb študentský underground - čitateľský denník, životopisy, čítanka, slohové práce, slovníček pojmov - www.slovensky-jazyk.skwww.slovencina.net Publikovanie alebo ďalšie verejné šírenie obsahu servera Slovenský-jazyk.sk je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa výslovne zakázané! Použitie výhradne len pre osobné účely je možné.



Menu

­

Vančura Vladislav (*23.06.1891 - †01.06.1942)

­­­­

Rozmarné leto

  • ukážka
  • humoristická novela z roku 1926, ktorú sám autor pokladal za svoje najlepšie dielo
  • dej sa odohráva v malom kúpeľnom mestečku, kde hlavné postavy žijú svoj všedný život, ktorého jednotvárnosť na tri dni naruší príchod potulného kúzelníka a jeho mladej a krásnej asistentky; po krátkom vzplanutí vášní a s tým spojených zápletkách sa po odchode kúzelníka hlavní hrdinovia vracajú k svojim osobitým záľubám, vzájomnému rešpektu a harmónii
  • ironický, miestami satirický humor rozprávania, jazykové prostriedky a príbeh diela sú neoddeliteľné a tvoria jedinečný celok, ktorého kvality povrchný čitateľ ocení len ťažko

Kúpeľné mesto Krokove Vary

Na podivuhodnej rieke Orši leží mesto dobrej povesti a dobrej vody. Voda vyviera na tienistých miestach a deväť najmohutnejších prameňov, zachytených devätorou studnicou, je označených menami deviatich múz. Ide o kúpele Krokove Vary, o mesto otvorené, stavané napoly z tehál, napoly z kameňa a blata, o mesto pochybeného staviteľstva a stáleho zdravia.
Hja, vravieva varský starosta, snímajúc karty, u nás sa nezaháľa. Hej-rup! naša osada v ponáhle a ušľachtilom zápolení prichádza k júnu šiesteho mesiaca vyčkajúc pravideľnej lehoty a nespozdiac sa.
V týchto končinách účelnosti a náhlivého času (nuž, kdeže sa zhurta nestarne a kde je obyvateľstvo, ktorého prostriedky nie sú posvätné) bolo niekoľko usadlostí a čosi majetku, dosť starobylého. Získaný bol prevažne v hre zvanej MALÁ-VEĽKÁ či MALÁ BERIE. Je to majetok požehnaný a dobre spravovaný, lebo, namôjveru, tunajší mešťania sú kovaní kupci a zamak im neprekáža, že Krokove Vary sú kúpele len deviate do veľkosti, nevhodnej oblačnosti, chabého žiarenia slnečného, nepresiakavej pôdy a žriediel ani nie vriacich. Nič to! Bárs aj nemá kanalizáciu, predsa je to mesto bodré a počestné.

Čas

Kalendár more Gregoriano červenel prvou júnovou nedeľou a zneli veľké zvony. Čas napredoval rýchlym krokom, ako to býva vždy vo chvíľach voľna a o veľkých sviatkoch. Blížila sa hodina ôsma, hodina, o ktorej sa vraví, že je ňucháčom svorky denného času a že vás vysliedi stoj čo stoj.

História a poloha ústavu Antonína Důru

A v tejto chvíli, spevom a rozmarnou hrou, započal dej tohto vyprávania v plávajúcom dome Důrovom. Antonínov pontón, na ktorom sú zbudované ľahké stavby plavárenské, je upútaný tam, kde sa chrbát Orše trochu čerí, vetriac piesčinu veľkosti päťdesiatich siah. V tých miestach je breh smerom k mestu pokrytý vrbinou končiacou pred záhradami irchárov a výrobcov oplátok. Zarastá príliš každého leta, zachovávajúc vzhľad ježatosti takmer neušľachtilej. Nikto ju nezrieza a tým, čo idú k rieke, zostáva len nemnoho chodníkov, žiaľ úzkych. Na počiatku ciest je zarazené po tyči, zbežne nafarbenej, ktorá ako oslica sedlo, nesie nápis: Riečne kúpele.
"No iste," riekol kastelán, ktorého kedysi v storočí štrnástom napadlo jednať spriama, "pravdaže, okúpme sa!" Nato prešiel krovinami až k piesčine a vykonal, ako bol povedal. Od tých čias, čo pamäť siaha, užívalo sa tých miest podľa tohto určenia.

Antonín Důra

Dospievajúc svoju pesničku, založil veľký Antonín ruky za chrbát a mimovoľne dýchol na gulôčku teplomera. Stĺpec takmer neúplatný sotva sa pohol a Důra, badajúc túto poriadnosť, mal niekoľko myšlienok, čo sa vystriedali v slede miešaných kariet.
"Tento spôsob leta," riekol napokon, odvracajúc sa od prístroja Celziovho, "zdá sa mi tak trochu nešťastný. Je chladno a môj dych, i keď som vody nepil, je mrazivý. Ktorý mesiac nám zostáva, ak ani jún nie je dosť vhodný, aby sme sa starali o zdravie a čistotu tela? Nuž ale, či je podnebie priaznivé či nie, tieto veci neznesú odkladu."
Nato sa majster ujal remeňa, zvliekol svoj šat a hľadiac dolu do vody, čo zrkadlila jeho dlhé zarastené nohy, obrubu bazéna a nebeskú klenbu, pobadal obraz obrátenej nádobky, čo ktosi nešikovne postavil práve na okraj, a dodal:
"Ach, plaváreň i táto čiaška sú prázdne."

Veci súčasné a kňaz

V tej chvíli kanonik Roch, muž, ktorý lepšie než ktokoľvek iný poznal cenu mravnosti, vkročil na riečnu hrádzu vrúbiacu druhý breh. Odriekajúc báseň či modlitbu vhodnú pre tento denný čas, mal dosť kedy dívať sa na všetky strany, a vtedy nebolo ťažké uzrieť majstra Antonína Důru ako, majúc jazyk vyplazený a oči zvlhnuté, predlieva nad svojou čiaškou.
"Hej," zavolal kanonik, "hej, pane, neskoro začínate svoj sabat, či neznejú zvony dosť hlasno? Zosadnite zo svojho ometla, vidím ho jasne medzi vašimi stehnami. Zanechajte ohavnosti, čo vás zahubí. Vezmite si plášť či uterák, čo visí na zábradlí vašej odpornej stoky, ináč veru prejdem na druhý breh a vyprázdnim vám fľašu do Orše."
"Nedbám," odvetil Antonín meniac držanie tela, "čiňte ľubovoľne a prejdite. Ponáhlite sa a zrite všetky podrobnosti svojho omylu, poohliadnite sa po ometle po mojich kútoch, a ak ste dosť zručný, aby ste našli vo fľaši i obsah, nebudem vám zato činiť výčitiek. Len vykročte, udrite sandálom do tohto prúdu. Chcel by som vyriecť niekoľko právd, ktoré je nutné počuť v pravý čas."
Kňaz zatvoril knihu, nechajúc ukazovák zovretý medzi listami, usadol na kamenný náhon a dal sa odpovedať, trochu hromžiac, no predsa neprestúpiac medze ušľachtilého hovoru.
"Aký ste to nečistý hmyz," vravel, "čo odkladá nohavice tak ľahko ako poctivý človek svoju čapicu? Kto vám bol učiteľom? Kto vám to vštepil tento mrav?"
"Dobre," povedal Antonín, zapaľujúc si cigaru nečakane nájdenú vo vrecku plášťa, čo tam zabudol zákazník z minulého dňa, "dobre, môžem vám rozprávať o svojich učiteľoch, čo boli napospol dobráci a ľudia učení, ale nemiešajte ma s nemravníkmi. Odložil som svoje nohavice z dobrých dôvodov. A to, že koža, ako sa dosiaľ vykladá v tých istých školských učebniach, kam som chodieval za svojím vzdelaním, je uspôsobená na dýchanie a veľmi si ho žiada. Boli mi vštepené názory zdravotnícke, prijal som ich a som ich dbalý k veľkému prospechu svojho tela. Choďte mi kamsi so svojou knihou ód a prstom, čo hryzie otrepaný riadok, nemôcť sa dobrať zmyslu. Choďte, vy vykladač ohavností, klábosiacich litier a dýchavičných riadkov, čo si uzmysleli krívať podľa pravidla."
Nato sa dal plavecký majster zostupovať po schodíkoch a vnoril sa do bazéna.
"Som tu," vravel ďalej, znášajúc chlad vody ako statočný človek, "aby som vám odpovedal na všetky utŕhania, ktorými ma zahŕňate od piatich liet, avšak zmáčal som si ruky a je prineskoro vyňať cigaru z úst, a príliš zavčas, odhodiť ju."
"Akože," zvolal abbé, "vy by ste tu chceli opakovať príbeh z bájky o vrane, čo príde o syr! Prepána, podržte si radšej svoju cigaru a buďte nemý."

Veterán Hugo

Za týchto hovorov ukrutnej vybrúsenosti vošiel na Důrovu plaváreň muž, asi päťdesiatnik, ktorého lýtka prezrádzali strehy šermiarske a ruky mu väzeli v rukaviciach. Bol odetý ako anglický nimród a jeho bezjazvá tvár rojalistu niesla tukový nádorček veľkosti orecha nad ľavým kútikom úst.
"Dobrý deň," pozdravil z oblaku vybraných stajňových vôní.
"Dobrý deň," odvetil majster Důra, "konám cvičenia, s ktorými ste oboznámený a ktoré už nadostač pozlostili kanonika. Pozhovejte mi, aby som oboplával nádrž."
"Zaiste, ak môj súhlas nepohnevá abbého, nechcem vám prekážať," povedal príchodzí a usadol na stoličku, kým plavčík, nesúc cigaru v ústach, čeril hladinu bazéna.
Duchovný na druhom brehu založil stránku a odložiac knihu opätoval pozdrav.
"Dobré ráno, major. Naďalej sa domnievate, že zhovievavosť, ktorú uplatňujete voči tomuto pošetilcovi nevýrazného ducha je správna?"
"Áno," povedal nimród, "telocvik majstrov zdá sa príhodný a jeho duch, ačkoľvek je len plavčíkom, je dosť bystrý, aby vám odpovedal rozmanito. Mohol som zabrániť, aby nevstúpil do kúpeľa, avšak príduc, videl som ho už pohrúženého do vody a plávať. Načo rušiť veci, čo trvajú?"
"Bah," zvolal abbé, "bývali ste vždy nadšencom času, ačkoľvek je isté, že opomínate veci večné. No dobre, bude sa vám zodpovedať z týchto chýb. Kniha, čo som odložil, je dosť aktuálna, aby nám pripomenula, čo je trvanie. Je stará dvetisíc liet. Dajte pozor, major, čo chcem povedať!"
"Pane," povedal Důra vyliezajúc z vody, "major nečítal vašu knihu a čítať ju nebude, ani keby bola ešte staršia. Je vari taký pošetilý, aby veril, že staré osly hýkajú lepšie? Prišiel chytať ryby a vy, kričiac zo všetkých síl, mu ich plašíte."
Major zatiaľ otvoril skrinku, ktorú priniesol z Důrovej komory, navliekol na udicu dážďovku a vhodil ju do prúdu.
"Nie," povedal, "v týchto hovoroch nachádzam isté zaujatie, a nech by aj neboli dosť ušľachtilé, pripúšťam ich, lebo zaujatia sú odleskom vášní. Čo už veľkého je mimo oblohu večne modrú a večne krvavé vášne?"

Pozorovanie poveternosti

"Azda vám abbé odpovie, ak to chcete vedieť," povedal plavecký majster, obliekajúc košeľu, "avšak neverím, že sa vám podarí udržať tvrdenie o modrej oblohe, lebo tento jún nestojí vcelku za nič. Viem, že ste chceli uviesť farbu blankytu do blízkosti krvi, avšak táto snaha, ačkoľvek ste šľachtic, je prílišná. Prihliadnite bližšie, major, nezdá sa vám, že počasie je potvorsky mizerné a že div neprší? Vidím hromadu mračien a trhlinami modrosť, čo mi ani nepríde prirodzená.
Rozhliadnite sa po všetkých štyroch stranách tohto neba," pokračoval ďalej Antonín, majúc tvár skrytú v košeli a opisujúc veľký vzdušný kruh rukávom, v ktorom ruka väzela len spoly. "Rozhliadnite sa a neuzriete nič, než zdvihnutú hmlu, vrstvenú vodorovne. Hľa, stúpavé prúdy, čo unášajú paru od povrchu zeme k rosnému bodu. Tých zložení a oblačných stien, a tých intrigánskych hmloviniek! Žiaľ, páni, som príliš chudobný, aby mi bolo dovolené zostať hnevlivým. Chcel by som však zakliať takmer bezprostredne."

Iné rozhovory

"Odkiaľ tie rozpaky," zvolal kanonik, "či som vás už nepočul zlorečiť celú hodinu?"
Antonín odvetil, že sa kanonik môže mýliť, lebo sa zdržiava na druhom brehu a Orše v tomto období býva široká.
"Vaše uši," vravel, "zaľahli hlukom kníh, čo vyrevujú, súc i zatvorené. Ako som vypustil dva či tri povzdychy, počuli ste niektorého z cirkevných otcov."
Nato si plavecký majster už bez ťažkostí natiahol nohavice a zapnúc ich, usadol vedľa majora. Rojalista, ktorého trpezlivosť nebola nekonečná, trhol prútom a rozpojac udicu zložil rybárske náčinie. Potom vstal a pokojne odzátkoval fľašu.
"Keby ste rozpory nevybavovali krikom," vyhlásil, nalievajúc tri čiašky, "mohol by som vám byť sem-tam užitočný, avšak pokiaľ môžem súdiť, vaším zadosťučinením je, keď máte posledné slovo."

Hana súbojov

Nato sa ozval Antonín Důra: "Je lepšie dostať posledné slovo než poslednú ranu, lebo mi nenahovoríte, že schladím svoju zlosť, ak mi niekto pretne lýtko až k holennej kosti. Lekárske knihy, ktoré čítavam, si necenia ničoho viac, než vleklej choroby, a v ich zmysle je hrubým vedeckým omylom dať sa rozštvrtiť pri súboji. Svoji k svojmu, major. Povinovatý ste tomuto pokročilému storočiu, aby ste, dosiahnuc deväťdesiatky, umreli na preležaniny, súc postihnutý chátraním miechy."

Zápletka

Ako to Antonín povedal, napil sa, a práve v tej chvíli vošla na plaváreň jeho žena Kateřina, nesúc hrniec, z ktorého sa parilo.
"Ach, ty nikdy nezaháľaš," riekla, neusmejúc sa na Antonína.
"Zhovárame sa o veciach odťažitých, čo zamestnávajú kanonika," odvetil majster a podíduc k žene, nadvihol pokrievku nad hrncom, aby zvedel, či vnútri nie ju niečo dobré k jedlu. Potom dal pokrievke dopadnúť späť na staré miesto, a pozrúc na hrniec a na tvár panej, dodal:
"Major, ako si môžem za tohto stavu vecí vážiť vašich kráľov, kanonikových kníh a svojho zdravia?"

Vytlačiť (Ctrl+P) Stiahnuť v PDF

Vložené: 06.10.2021

­­­­

Súvisiace odkazy

Čitateľský denník - nenájdený žiadny ďalší obsah z autorovej tvorby
Čítanka-Markéta Lazarová, Markéta Lazarová (2), Markéta Lazarová (3), Markéta Lazarová (4)
-Rozmarné leto, Rozmarné leto (2), Rozmarné leto (3)
Životopisy - autorov životopis nenájdený
­­­­

Diskusia k úryvku
Vladislav Vančura - Rozmarné leto




­­­­

Aktuálne poradie súťaže­

  1. Súťaž o zaujímavé ceny pre vás pripravujeme od januára 2026!
    Napriek tomu môžete aj v tomto období do našej databázy pridať vlastnú prácu.



­­­­

Server info

Počítadlo: 6 381 517
Odozva: 0.04 s
Vykonaných SQL dotazov: 6
Návštevnosť: TOPlist.skSlovenský-jazyk.sk




Mapy webu Čitateľský denník - Životopisy - Čítanka - Spisovatelia Dôležité informácie Podmienky používania - Vylúčenie zodpovednosti


Slovenský-jazyk.sk (alebo tiež Slovenčina.net) vznikol ako pridružený študentský portál známeho českého servera Český-jazyk.cz. Oba projekty majú rovnakého prevádzkovateľa a snažia sa svojim návštevníkom ponúknuť v čo najkvalitnejšej forme čo najviac materiálov a textov z oblasti slovenského jazyka (čitateľské denníky, čítanku, životopisy, slohové práce a v neposlednom rade tiež slovníček pojmov z literatúry a gramatiky). Vlastnoručne spracované študijné materiály (ako napríklad rozbory diel alebo interpretácie básní, eseje, výpisky z knižiek atď.) môže do našej databázy pridať ktokoľvek - text možno jednoducho pridať cez interaktívny formulár, ktorý nájdete na stránke Pridať svoju prácu. Značnú časť obsahovej náplne Slovenský-jazyk.sk tvoria odborne preložené texty do spisovnej slovenčtiny z českého servera Český-jazyk.cz.

Overovací kód Opište kód z obrázku (iný kód ↑)