Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• rok vydania: 1889
• literárny druh epika
• literárny žáner: román

Sirota Podhradských je prvým románom v slovenskej literatúre od ženskej autorky.
Napínavý romantický príbeh, v ktorom po celý čas vedú súboj nenávisť s láskou.

O AUTORKE:

Pochádzala z rodiny evanjelického farára. Štodavala len na ľudovej a dievčenskej škole. Prispela k rozvoju ženského hnutia a založila tiež prvý časopis slovenských žien Dennica. Románom Sirota Podhradských sa snažila osloviť mladých čitateľov, aby im poskytla náhradu za sentimentálne nemecké a maďarské knižky. Sama sa sentimentálnym prvkom nevyhla, avšak román zaujal zachytením psychiky postáv a realistickým detailom. Sústreďuje sa nie na národnú problematiku, ale na etiku a mravnosť.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Vyšlo ako 1. vydanie v Zlatom fonde literatúry pre deti a mládež vydavateľstva Ikar v Bratislave roku 2002. Počet strán 188, ilustrované. ISBN 80-551-0294-5.

TÉMA:

Osud siroty Violy, ktorá sa musí zmieriť so smrťou milovaného otca a sama prekonávať nástrahy osudu.

POSTAVY:

Viola Podhradská - sirota po Gabrielovi Podhradskom
Lazár Vilinský - dobrý priateľ Violinho otca a jej neskorší tútor
Imrich Vilinský - Lazárov starší syn
Július Vilinský - Lazárov mladší syn
Vilinská - Lazárova dcéra
pani Vilinská - Lazárova druhá žena
Hermína - jej zverenkyňa
Daniel Milocký - farár

STRUČNÝ DEJ:

Viola Podhradská je mladé, nevinné dievča - polosirota, ktoré nadovšetko miluje svojho otca Gabriela Podhradského. Keď niekto v mestečku založí strašný požiar, ktorému padne za obeť veľa domov, nahnevaní obyvatelia pokladajú za podpaľača jej otca a ubijú ho na smrť. Viola sa na základe testamentu až do dovŕšenia plnoletosti dostáva do výchovy ujca Vilinského, otcovho švagra. No v jeho dome ju prijmú veľmi chladne a Viola sa cíti ponižovaná a ohrdnutá. Vyrastie v krásnu ženu a nadovšetko túži po tom, aby sa očistilo otcovo meno.

Po nemalých vzťahových peripetiách sa nakoniec do seba zaľúbia Viola a najstarší syn Vilinského Imrich. Dočkáme sa šťastného konca a podarí sa aj očistiť pamiatku Violinho otca.

CITÁT Z KNIHY:

"A chopiac jej ruku silnejšie do svojej, kráčal s ňou za smútiacim zástupom k domu starej matky, ktorej jediná podpora bola už teraz jej vnučka. Nechali za sebou miesto smrti a smútku a kráčali ruka v ruke v ústrety životu, radosti a šťastiu: Imrich Vilinský a jeho žena Viola."
(str. 219)