Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Každý človek, či už malý alebo veľký, vníma stmievanie inak. Niekto má možnosť užiť si ho pohľadom z vysokej hory, niekto zas z malej záhradky za domom. Inak bude vyzerať stmievanie z vtáčieho pohľadu, inak bude vyzerať z pohľadu malej myšky, ktorá práve vyliezla zo svojej diery v zemi, aby si zohnala potravu. Každý človek si určite vychutná ten krásny pohľad, ktorý mu poskytuje každý deň zapadajúce slnko, ktoré sa zafarbuje do odtieňov červenej a oranžovej.

Ja som takto raz pozorovala stmievanie nad krajinou zo zrúcaniny hradu blízko dediny, kde bývam. Zatiaľ to bol ten najkrajší pohľad na krajinu, ktorý som kedy videla. Keď sa začalo zmrákať a stmievať sa, celá krajina sa pomaly začínala pripravovať na západ slnka. Chrobáci zaliezli do svojich skrýš v krajine a zvieratá, ktoré doteraz pobehovali po pláňach zaliatych slnečným svitom, odbehli do temných zákutí starého lesa. Presunula som sa bližšie k miestu, kde malo slnko zapadať, aby som mala lepší výhľad na tento neobyčajný úkaz.

Po oblohe, ktorá stupňovito prechádzala zo svetlo modrej cez purpurovú do ružovej a červenej, sa preháňali obrovské, červenooranžové oblaky. Veľké, dokarmínova sfarbené slnko, ktoré vrhalo odlesky žltej do napoly temnej krajiny, sa pomaličky prehuplo cez obzor. Dovtedy osvetlený les nadobudol temnú zelenú farbu a priľahlý stožiar sa zahalil do temnoty.

Aj potom, čo slnko schovalo svoje krásne žeravé telo za obzor, červené mraky stále kĺzali po inak blankytne modrej oblohe. Od doby, keď slnko zapadlo za horizont, však ubehla značne dlhá chvíľka, a tak sa kraj, ešte pred chvíľou plný slnka, zahalil do nastávajúcej tmy.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/liceni/stmivani-nad-krajinou.html