Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Milý človeče,

neviem, či si ma ešte pamätáš, ale dúfam, že aj keď už nemôžeme byť spolu, aspoň občas si na mňa spomenieš. Aj ja na teba často myslím a premýšľam, ako sa asi máš.

Deň, keď som teba a tvoju rodinu uvidel prvýkrát, si pamätám, akoby to bolo včera. Práve som sa s bračekom bil o papuču, keď ma vtom niekto zaťahal za chvostík. Neboj sa, nebolelo to. Boli to tvoje deti, ktoré sa so mnou chceli hrať. Všetci sme boli veľmi šťastní. Potom ste mi okolo krku uviazali nejakú šnúrku a na povrázku ste si ma odviedli preč. Doniesli ste si ma do vášho a potom aj môjho domova. Spočiatku som nevedel, ako to u vás chodí, a preto som niekoľkokrát rozhrýzol topánky, spravil kaluž alebo pošliapal koberec, ale vy ste sa na mňa nikdy nehnevali, nikdy. Mal som tvoje deti veľmi rád.

Odrazu ste sa ale s tou pani, čo s nami bývala, začali hádať, a ja som dostal strach. Bál som sa o teba. Nemohol som dopustiť, aby ti niekto ublížil. Našťastie sa pani odsťahovala, bohužiaľ ale aj s tvojimi deťmi. Strašne mi chýbali, boli veľmi fajn. Ale ty si zostal so mnou, a to pre mňa bolo najdôležitejšie.

Nikdy som nechápal ten jeden divný deň v roku, keď stál vedľa môjho pelechu strom a pod ním som vždy cítil niečo dobré. Neviem, prečo to vy, ľudia, robíte, ale páčilo sa mi to. V tomto čase sme tiež jedli rôzne farebné sucháre, ktoré mi potom zlepili ústa. Poriadne sme pribrali a ty si ma potom vzal na veľmi dlhú prechádzku. Bol si mojím najlepším priateľom.

Keď si pak raz ráno odchádzal preč, ani vo sne by mi nenapadlo, že ťa vidím naposledy. Ja blázon som si myslel, že keď ti dám pusu, zjem tebou pripravené jedlo a chvíľu počkám, zase sa vrátiš. Čakal som. Bola už tma a ty si stále nechodil. Aby si vedel, tak ani kaluž som neurobil, aj keď som chcel. S prázdnym žalúdkom som zaspal a myslel som si, že ťa niečo zdržalo. Stále som dúfal. Ráno ma zobudila nejaká nepríjemná pani a chcela ma vziať na povrázok. Nečuduj sa mi, ale nemohol som ju nechať len tak sa vlámať do nášho bytu. musel som ju postrašiť, aby sa zľakla a utiekla. Ona naozaj odišla. Ale ty si stále nechodil.

Doma som ale sám nebol dlho. Navečer prišiel nejaký zlý pán a začal na mňa kričať. Bál som sa, že ti niečo urobil a pohrýzol som ho. Začal ma biť. Bránil som sa, ale potom už som nemal silu, bol som hladný. Dal mi na ňufák niečo železné a nepríjemné a zviazal mi nohy. Bál som sa o teba. Čo ak ti urobil to isté?

Tam, kam ma odviezol, je to hrozné. Nechodí so mnou na prechádzky, ako som na to bol zvyknutý, a preto keď stávam pri dverách a kňučím, nechápe to a vždy ma kopne. S jedlom na tom zas tak zle nie som. Nedostávam ho síce od neho, ale občas si ulovím nejakú myšku. Naschvál som mu rozhrýzol všetky topánky, ale on miesto toho, aby ma vyhodil, zbil ma. Taktiež som zistil, načo nosí okolo pásu to lano - bije ma ním. Neboj sa, moc to nebolí.

Asi si to ale zaslúžim, som zlý pes a on ma chce len vychovať. Každý večer na teba myslím, keď sa pozerám na nebo a dúfam, že ma zhora strážiš. Neviem, ako dlho to ešte vydržím, som slabý. Snáď sa čoskoro stretneme.

Zdraví ťa

Tvoj najlepší priateľ

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/dopisy/mily-clovece.html