Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Je 1. apríla. Aj keď je apríl typický aprílovým počasím, dnes je priam nádherne. Slniečko sa už prebudilo zo zimného spánku a svojimi lúčmi prekuklo do všedného dňa. Nie je žiadna fujavica, ako bolo doteraz obvyklé, ale pofukuje slabý vánok, ktorý mi strapatí vlasy. Na nebi, ktoré je dnes blankytne modré ako studnička, sa miesto mrakov a mráčikov preháňa pár lastovičiek, ktoré sa už navrátili z teplých krajov. Ja sa preto so psom vydávam na prechádzku jarnou prírodou.

Vyrážam smerom do "Starej hory". Už v dedine si môžem všimnúť, že jar už nastúpila na svoj trón, kde vystriedala tento rok nie moc krutú zimu. V záhradkách pri domoch kvitnú krókusy a tulipány, ktoré sú maľované všetkými farbami od snehobielej až po najtmavšiu fialovú, a až na cestu cítim vôňu narcisov, ktoré žiaria svojou svietivo žltou farbou. Zrazu z asfaltovej cesty prechádzam na poľnú cestu.

Okolo cesty sa rozprestiera trávnik, ktorý bol ešte pred mesiacom prikrytý popraškom snehu a rannou inovaťou. Dnes má už krásne zelenú farbu, ktorá zakrýva aj miesta, kde ešte vyčnievali tmavé miesta hliny. Medzi týmito stonkami trávičky rozkvitajú malé hlavičky sedmokrások a podbeľ. Naskytne sa mi aj pohľad na veľké fialové škvrny. Keď sa priblížim, zistím, že to sú malé fialky, ktoré majú až omamujúci vôňu.

Idem ďalej. Z jednej strany ma obklopujú rozorané a posiate polia, na ktorých v diaľke zazriem traktor pri práci. Kým polia sú tmavé, z druhej strany sa mi naskytne pohľad na vinohrady, na ktorých pučia zelené výhonky.

Medzi riadkami vinohradu zazriem zajačiu rodinku, ktorá si užíva jarný deň. Svojimi dlhými ušami strihajú z jednej strany na druhú. V diaľke medzi poľami vidím skupinku srniek a malých srnčekov, ako spokojne utekajú a preskakujú cez veľké hrudy zoranej pôdy.

Dostala som sa až do "kamenice". Veľké biele kamene, sem-tam porastené machom, som mohla pozorovať už z diaľky. Pri vstupe do kamenice ma zaujmú kríky šípovej ruže. Na jednotlivých vetvičkách už začínajú pučať zelené lístočky, avšak vetvičky sú ešte posiate zabudnutými šípkami tmavočervenej až hnedej farby. Vyzerá to, ako by boli kríky ozdobené koralmi. Pod týmto kríkom som si všimla niečo žltej farby. Keď som sa zohla bližšie a odstránila rôzne popadané lístky, našla som rozkvitnutý hlaváčik jarný. Svoju iskrivo žltú hlavičku už vystrkuje na svet a v jarnom slnku sa blyští ako zlato. O kúsok ďalej som spozorovala rozkvitajúcu rastlinku poniklec, ktorej fialový kvet sa pomaly otváral.

Uvedomím si, že som sa nad pozorovaním týchto krásnych kvetov zdržala a úplne zabudla na čas. Slniečko už pomaly, ale iste zachádza a jeho farba sa zo zlatistej zmenila na oranžovú a okolo sa objavilo krásne zore. Aj keď nerada, musím sa pomaly začať vracať domov. Ešte než sa ale vrátim, môj zrak spočinie na hladine rybníka, za ktorým v diaľke vidím susednú dedinu. S hladinou, ktorá bola v zime zamrznutá a pôsobila ako zrkadlo, sa teraz pohráva jemný vetrík, ktorý na nej tvorí malé vlnky, a slnko, ktoré ju sfarbuje svojím svitom, z nej urobilo miesto posiate diamantmi, na ktorom plávajú snehobiele labute. Je to až rozprávkový pohľad. Z vŕby, ktorá stojí na brehu, vzlietla rýchlo volavka, ako by sa bála vodníka, ktorý sa už určite chystá, ako bude za svitu mesiaca šiť na tomto urastenom strome topánky. Myšky a chrobáčiky zaliezajú do svojich dier a vážka, ktorej krídla sa blyštia striebrom, sa určite tiež chystá na noc.

Hoci som v prírode strávila celé popoludnie a určite by som tam zostala ešte dlhšie, ten čas neľutujem. Jarná príroda je proste niečo úžasné a ešte večer, než zaspím, sa mi vybaví ten úplný pokoj, v ktorom som mohla počuť aj trávu rásť, ten krásny pohľad na rybník a všetko to okolo, čo by som priala vidieť každému z vás.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/liceni/prochazka-jarni-prirodou-2.html