Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Prisťahovala som sa do malého mestečka, kde je nádherná príroda. Pripomína mi to tu anjelský raj. Nájdem tu všetko, čo mám rada, čo potrebujem. Ale tiež sa tu občas nudím, chcela by som niečo zažiť, niečo nové objaviť, s niekým sa zoznámiť...

Idem po ceste a nado mnou sa klenú stromy zo všetkých strán. Tvoria akýsi stromový tunel prírody. Tunelu robí z jednej strany spoločnosť rieka, z tej druhej zlatisté pole plné žiary a lesku od slnečných lúčov. Cesta sa stále točí doprava, takže nevidieť na jej koniec. Čo ma tam asi čaká?

Počujem len prírodnú symfóniu. Skučiaci vietor volá o pomoc a skúša sa upokojovať hojdaním na listoch. Chce sa vymaniť zo svojich pút. Lístie šumí. Vetvičky stromov sa ohýbajú. Počúvam zúfalé nariekanie stromov, ktoré sa pred vetrom klaňajú. Potom prichádza na rad jemné pískanie vtáčikov a cvrlikanie cvrčkov, ktorí hrajú na svoje nástroje. To všetko prehluší basové bublanie rieky.

Idem ďalej a ďalej a vietor sa stále viac opiera do stromov, aby v orchestri čo najviac dominoval. Cvak, cvak, cvak. Čo to asi je? Obzriem sa za zvukom a vidím na poli bociana, ako si do zobáka naberá slamu. Potichu sa približujem. Chcem sa pozrieť z väčšej blízkosti. Ach nie - všimol si ma a pripravuje svoje krídla na let. Rozopol ich a s námahou sa začal vznášať. Keď sa dostal vyššie, vzduch ho niesol ako pierko.

Bocian zmizol medzi mrakmi, ja som našla koniec cesty a tým skončil aj symfonický orchester a čarovné dobrodružstvo prírody.

Túto dobrodružnú výpravu by som nemohla zažiť bez daru, ktorý mi Boh dal, bez môjho sluchu. Väčšina ľudí si neuvedomuje, aký je sluch dôležitý. Predstavte si, ako by sa váš život zmenil, keby ste sluch stratili. Som vďačná životu za tento dar.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/liceni/cesta-hudby.html