Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

V malej chalúpke pri lese žila veľmi chudobná rodina, ktorá mala malé dievčatko menom Jola. Jola bola s oteckom v meste a za výkladom uvidela krásne ružové čižmy, hneď sa do nich zamilovala. Večer, keď sa jej mamička pýtala, čo by chcela k narodeninám, Jola hneď bez premýšľania povedala, že si praje ružové čižmy, čo videla ráno za výkladom. Mamička bola veľmi smutná, pretože boli drahé, ale napriek tomu ich Jole kúpila.

Na ďalší deň večer Jola dostala od rodičov darček, celá nedočkavá ho rozbalila a vykríkla: "Ach môj bože, to sú ony mami, veľmi ďakujem!" A hneď si ich obula a bežala von. Vtom zrazu sa jej nožičky zastavili. Jola sa zľakla a pozrela na svoje topánočky, ktoré na ňu pokrikovali, čo to robí, že to nemyslí snáď vážne chodiť s nimi v takom záveji, nech na to pekne rýchlo zabudne, že ony sú zvyknuté na chodníček. Jola topánky prehovárala, ako to len vedela, ale topánky si nedali povedať.

Na druhý deň išla Jola von a vzala si svoje staré topánočky, tie nové dala do kúta, kde v nich začalo spať mačiatko. Nové topánky boli veľmi smutné a závideli tým starým, roztrhaným. A pretože ich mačiatko začalo okusovať, prosili Jolu, aby si ich obula, avšak Jola už nechcela. Topánočky sa museli zmieriť s tým, že namiesto aby sa preháňali po vonku, musia teraz robiť mačiatku pelech a mrzelo ich, že boli predtým také pyšné. Jola si už na ružové čižmy nikdy nespomenula, a tak ak ich mačička nerozhrýzla, stoja v tom kúte smutne dodnes...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/pohadky/o-ruzovych-kozackach.html