Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

V tomto slohu budem charakterizovať svojho otecka, ktorý oslávil v októbri päťdesiatku a s ktorým žijem skoro 14 rokov. Taká charakteristika niekoho, koho tak dobre poznáte, je nesmierne ťažká. Pýtate sa prečo? Pretože je to niekto, koho poznáte do detailov. Prežili ste s ním krásne chvíľky, ale aj tie zlé. Viete, ako ho rozveseliť, viete, kedy je šťastný a kedy zase smutný. Dokonca ho poznáte tak dobre, že už viete, v ktorý deň a v ktorú hodinu mu oznámiť, že ste dostali päťku či poznámku, aby sa z toho nevykľulo domáce väzenie, ale obyčajné prehovorenie do duše a sľub, že si to opravím.

Preto je ťažké jeho telo, ale aj dušu charakterizovať stručne, ale za pokus to stojí.
Na začiatok by som mohla začať jeho vlasmi, teda zvyškami vlasov. Aby ste tomu rozumeli, na hlave má takú väčšiu plešinku. Ja osobne jej s láskou hovorím "pristávacia plocha pre muchy"...
A vlasy, ktoré má okolo plešiny, pomaly ale iste šedivejú... Jeho tvár, na ktorú si ráno nanesie cez pol litra vody po holení, má tisíce pigmentov a je trochu zaoblená. Zuby, ktoré skrýva pod svojimi úzkymi perami, sú celkom žltkasté a malé. Ústa sú trochu drobné a ich kútiky smerujú mierne dole.

Telo má celkom chudej postavy, akurát to kazí jeho malé bruško. Inak keď vám zatne svaly na rukách, vyzerá to, ako by mu tam narástli dva melóny. On sám hovorí, že zamlada mal vypracovanú postavu ako Arnold, ale neverila som tomu, kým mi neukázal fotku a skutočne to bol fešák. Nehovorím, že teraz nie, ale mladé roky sú mladé roky...

A teraz prejdime k tomu najkrajšiemu, čo v sebe má, a to je jeho duša. Duša, ktorá je natoľko silná, že uniesla aj smrť svojej dcéry, ktorá zomrela v sedemnástich rokoch, a práve toto je najhoršie pre otcov a mamy - keď prežijú svojich vlastných potomkov. Avšak za pomoci svojich milovaných sa zvládne všetko. Jeho viera v krásne a neobyčajne obrovská láska k svojim blížnym mu pomohla tento zlý sen zničiť, nie úplne, ale časť áno. Takže môj otecko ako človek je veľká osobnosť, pretože má v sebe hrdosť, štedrosť, láskavosť a toleranciu (ako v čom), ale to, čo si najviac vážim - a myslím, že nie som sama - je jeho chlieb lásky, z ktorého ukrajujje vždy kúsok a rozdáva ho tým, ktorí si to zaslúžia, alebo ho potrebujú.

Pýtate sa, "Čo keď mu z toho chleba nič nezostane?" Ale ja vás uisťujem, že jeho chlieb lásky je tak obrovský, natoľko nasýtený jeho láskavosťou a porozumením, že nikdy nedôjde a aj keby došiel, tak za pomoci svojich milovaných, ktorí sú stále okolo neho, upečie iný a dokonca ešte väčší a naďalej bude okolo seba šíriť radosť a lásku.

Ale ako každý smrteľník má aj svoje zlé vlastnosti. Nie je ich veľa a niektoré stoja za to. Ako prvé tu máme jeho časté sklony k hádkam, ktorú máme my s mamičkou skoro a znovu podotýkam skoro každý deň na večeru, keď otec príde z práce. Ale jeho hádky sú veľmi často kvôli blbostom a trvajú tak 10-15 minút. Jeho ďalšia zlá vlastnosť je vnucovať si, že mu niečo je. Nie stále, ale akonáhle začne kašľať či niečo podobné, hneď v tom vidí nejakú zradnú chorobu, ale napriek tomu chodí nonstop do práce.

Áno, jeho práca je trochu náročná, pretože je povolaním vodič, takže skoro denne jazdí pre nejakých pánov o piatej hodine ráno na letisko, alebo ide veľmi dlho do Prahy a naspäť.

Môj otecko nie je príliš na čítanie, alebo typ, ktorý sa za horúceho slnečného leta opaľuje v záhradke. On je skôr ten typ, čo nevydrží bez práce. To znamená, že neustále niečo opravuje, spravuje alebo stavia... Jeho nedeľné dni vyzerajú tak, že skoro celý deň si umýva alebo leští svoje auto. A ešte ku všetkému, keď dostal na Vianoce nový kompresor, tak už sa doma nezastaví pomaly ani na obed...

Otecko a deti, to je niečo porovnateľné ako fotoaparát a film. Jeden bez druhého nefungujú. To je možno trochu prehnané, ale jednoducho, môj otec miluje deti.
Miluje ich natoľko, že by sa pre nich rozkrájal na tisíc kúskov. A výhoda je v tom, že keď urobíte smutné oči, alebo ho láskavo a úprimne poprosíte, skoro vždy vám dá to, čo chcete... A to veľa detí ocení... Napríklad ja!

A na záver by stačilo podotknúť, že aj napriek tým chvíľkám, keď ho neznášam, to je stále ten najlepší otecko, ktorého poznám, a tiež jediný, ktorý navždy zostane v mojom srdci...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/charakteristiky/charakteristika-meho-tatinka.html