Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

V tomto slohu budem charakterizovať svojho dedka, ktorý čoskoro bude mať 62 rokov. Taká charakteristika niekoho, koho tak dobre poznáte, je nesmierne ťažká. Pýtate sa prečo? Pretože je to niekto, koho poznáte do detailov. Prežili ste s ním krásne chvíľky, ale aj tie zlé. Viete, ako ho rozveseliť, viete, kedy je šťastný a kedy zase smutný. Viete, že sa naň môžete obrátiť s pomocou a viete, že aj on je schopný sa niečo naučiť.
Preto je ťažké jeho telo, ale aj dušu charakterizovať stručne, avšak za pokus to stojí.

Na začiatok by som mohla začať jeho vlasmi. Hoci už jeho roky napovedajú, koľko si toho vo svete už musel prejsť, stále má krásne a husté vlasy, aj keď už pretkané šedými prameňmi. Jeho tvár je príjemná na pohľad, príjemne okrúhla a veselá. Krásne, kedysi modré a dnes už vekom svetlučké modrošedé oči skrýva pod hustým obočím. V kútikoch očí má vejáriky vrások, ktoré napovedajú, že sa rád smeje. Postavou patrí medzi mohutnejšie, ale veľmi dobre viem, že kedysi bol fešák, lebo dosť cvičil, dokonca aj judo a jeden čas sa venoval baletu.

A teraz prejdime k tomu najkrajšiemu, čo v sebe má, a to je jeho duša. Duša, ktorá mnohé zažila, nielen časov krásnych, ale aj strastiplných a napriek tomu kráča neustále dopredu. Jeho viera v krásno, ktoré vidí po celom svete, je neuveriteľná. Neobyčajne obrovská láska k svojim blížnym mu pomohla kráčať stále ďalej a byť nám blízko aj v tých najhorších chvíľach. Je to veľká osobnosť, pretože má v sebe hrdosť, štedrosť, láskavosť a toleranciu (ako v čom), ale to, čo si najviac vážim - a myslím, že nie som sama - je jeho chlieb lásky. Jeho srdce je otvorené mnohým ľuďom a jeho múdrosť, vycvičená rokmi života, je pripravená pomôcť. Je ochotný urobiť všetko, aby splnil naše priania. Je vždy pripravený, aby za ním človek mohol prísť a položiť otázku, ktorá ho trápi. Každý svoj čin myslí dobre, je veľmi láskavý a nežný. Svoju hrdosť sa snaží naučiť aj ostatných, aby si stáli za svojim názorom a neustúpili, iba pod ťarchou pádnych dôkazov či presvedčenia. Učí nás, ako uznať chybu, ako nepodľahnúť hriešnostiam dnešného sveta, ako sú drogy a alkohol. Býval tiež skaut, preto nás učí kráse a kúzlu prírody, za čo som mu nesmierne vďačná.

Ale ako každý smrteľník má aj svoje zlé vlastnosti. Nie je ich veľa, avšak možno práve preto sa prejavujú o to viac. Jeho najväčšia zlá vlastnosť je namýšľať si, že mu niečo je. Nie stále, ale akonáhle začne kašľať či niečo podobné, hneď v tom vidí nejakú zradnú chorobu. Rovnako tak aj u ostatných. Nie je to však jediné, čo si nahovára. V jeho myšlienkach je utkvelá predstava, že jeho slovo býva zákonom a že sa ním každý riadi. Keď sa tak nestane, uráža sa a dosť často taká vec vedie k hádkam. Tiež má vlastnosť, ktorá - hoci to netuší - mi veľmi ubližuje. Nedokáže totiž cez svoj jazyk preniesť slová chvály. Vždy hľadá chyby, vždy ich zveličuje a upozorňuje na ne. Má to svoju dobrú stránku, pretože človek vie, v čom sa zdokonaliť. Ale nemožno predsa iba ukazovať na chyby, je dôležité prejaviť aj náklonnosť. Slová chvály od neho som za svoj život poriadne nepočula.

Ďalšou jeho zlou vlastnosťou je vlastnosť, ktorú sám na iných nemá rád. Má svojich obľúbencov, svojich favoritov, ktorým sa v našej rodine venuje. Je to taký náš "Ferdo mravec, práca všetkého druhu", domáci majster. Napadá mu veľa vecí, ktoré chce tvoriť, ale zapája každého, aj keď má na práci iné veci. Rovnako je niekedy netrpezlivý, lebo keď niečo vysvetľuje a človek to hneď nepochopí, dočká sa od neho kriku.

Dedo je už na dôchodku, ale keď ešte pracoval, bol spoľahlivý. Aj keď mal už dvakrát problémy s pruhom, napriek tomu neustúpil. Pracoval v sklade počítačovej firmy, kde prenášal ťažké krabice. Medzi kolegov patril k obľúbeným a bol stále veselý. Jeho práca ho bavila, hoci nemal príliš rád majiteľa firmy. Našiel si dobrých priateľov, s ktorými si navzájom pomáhali. Na svoju prácu spomína s úsmevom a hoci je už na dôchodku, hľadá inú, kde by sa mohol zapojiť. Nerád sa povaľuje doma na gauči. Je usilovný ako včielka, do posledného zachvenia krídeliek v pohybe.

Dedo je hrdým otcom troch detí, dvoch dcér a jedného syna. Najmladšia je Michaela, po troch rokoch od nej je Aneta a tri roky po nej, ako najstarší, je môj otec Ján. Dedo miluje svoje deti a jeho výchova nesie dobré ovocie. Michaela je vyštudovanou inžinierkou, Aneta podľa svojej záľuby košikárkou a otec chovateľom hospodárskych zvierat (kde sa mimochodom zoznámil s mamou). Každý do svojho štúdia dal všetko a každý zažil pomoc toho milého človeka, ktorému dnes s hrdosťou môžem hovoriť „dedo“. Aj dnes si všetci traja vážia jeho slová a rady, ktoré spoločne s babičkou tvoria harmonické zázemie pre život. Dedo bol vždy jedným z tých, ktorí sa starali nielen o svoje deti, ale svoju lásku dokázal rozdeliť mimo nich, aj medzi nás, svoje vnúčatá, ktorých má celkom šesť.

A na záver by stačilo podotknúť, že aj napriek tým chvíľam, keď ho neznášam, to je stále ten najlepší dedko, akého poznám, a tiež jeden z mála ľudí, ktorý navždy zostane v mojom srdci.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/charakteristiky/charakteristika-meho-dedy.html