Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• literárny druh: dráma
• žáner: psychologická spoločensko-politická dráma

Autor v existencialistickej dráme zachytáva príbeh desiatich zdanlivo náhodne vybraných ľudí umiestnených v pivnici jedného malého mesta počas nacistickej okupácie Slovenska. Pomaly sa začínajú vynárať fakty, vykresľovať charaktery a príbeh začína naberať nebezpečné tempo.

O DÍLE:

Dráma Kým kohút nezaspieva sa odohráva počas druhej svetovej vojny v okupovanom mestečku, kde skupina civilistov - náhodne zhromaždených obyvateľov rôznych povolaní a spoločenských vrstiev - musí čeliť krutej realite: ak neudajú vinníka vraždy nemeckého vojaka, budú všetci popravení.
Dráma analyzuje ich psychiku, morálne postoje a hodnoty v extrémnej situácii, kde ide o život. Autor skúma hranice ľudskosti, viny a zodpovednosti.

TÉMA A MYŠLIENKA:

Témou je morálna skúška ľudí v hraničnej situácii, kde sú nútení rozhodnúť, či zachránia svoj život za cenu zrady iného človeka.

Hlavnou myšlienkou je odsúdenie zbabelosti, egoizmu a oportunizmu, zároveň však autor kladie dôraz na hodnotu ľudskej dôstojnosti, svedomia a vnútornej sily človeka, ktorý aj v najťažších chvíľach môže zostať človekom.

ČAS A MIESTO DEJA:

November 1944, po potlačení Slovenského národného povstania. Pivnica domu v malom meste okupovanom nemeckým vojskom.

HLAVNÉ POSTAVY:

Uhrík - holič, pragmatik, zbabelý, konformný, no na konci sa snaží vykúpiť vlastné zlyhanie obetou
Tomko - učiteľ, rozvážny, morálny vzor skupiny; snaží sa zachovať ľudskosť a rozum
Tulák - bývalý povstalecký vojak, symbol odporu a čestného, priameho konania; vystupuje aj ironicky
Ondrej - mladý študent; impulzívny, idealista so zmyslom pre spravodlivosť; má blízky vzťah s Fankou
Fanka - šestnásťročná gymnazistka; nevinná, citlivá a intuitívna; predstavuje čistotu a nádej
Babica - jednoduchá pôrodná asistentka, emocionálne labilná; pod tlakom situácie zmätená
Šustek - zverolekár, karierista; snaží sa zachrániť vlastnú kožu aj za cenu zrady
Fischl - obchodník židovského pôvodu; sprostredkovateľ medzi majorom a skupinou; usiluje sa o záchranu
Terezčák - starec; zatrpknutý a moralizujúci, nesie si osobnú traumu zo straty syna
Marika Mondoková - mladé dievča; kreslí, učí sa nemecky, citlivá, ale vystupuje sebavedomo; s ironickým nadhľadom
Pani Lekárniková - povýšenecká a neurotická žena z vyššej vrstvy; snaží sa od skupiny dištancovať
Major von Lucas - dôstojník nemeckej armády; reprezentuje neľútostnú moc; rozhoduje o osude civilistov

DEJ:

Dej drámy sa odohráva počas jednej novembrovej noci roku 1944 v pivnici domu obchodníka Fischla, kde nemeckí vojaci zhromaždili desať civilistov ako rukojemníkov kvôli vražde nemeckého vojaka. Major von Lucas im cez Fischla oznámi, že ak sa do rána neprihlási vinník, budú všetci popravení. Táto extrémna situácia postupne odhaľuje charaktery jednotlivých postáv - od cynizmu, strachu a egoizmu až po odvahu, súcit a sebareflexiu.

Postavy sa snažia pochopiť dôvod svojho zadržania, hľadajú vinníka, ale aj východisko. Medzi rukojemníkmi vznikajú ostré konflikty - niektorí sa chcú zachrániť za každú cenu, iní zachovávajú morálny postoj. Najväčšie napätie nastáva, keď Uhrík, vystrašený holič, v panike a podozrení zabije Tuláka - povstaleckého vojaka, ktorého považoval za hrozbu. Tým sa sám stáva skutočným vinníkom - nie však vrahom vojaka, ale vrahom člena skupiny.

Keď sa ukáže, že pravý vrah vojaka pravdepodobne medzi nimi ani nie je, postavy čelia dileme, či majú určiť "obetného baránka", aby ostatní prežili. Uhríka začnú mučiť výčitky svedomia a napriek svojej predchádzajúcej zbabelosti sa rozhodne vystúpiť z pivnice a "priznať sa", čím prijíma trest smrti - nie za čin, ktorý spôsobil ich uväznenie, ale za vlastné morálne zlyhanie.

Uhríkovo rozhodnutie predstavuje očistenie a vykúpenie. V momente, keď odchádza do neznáma, kohút "zaspieva" - svitá nový deň. Symbolicky tak dochádza k naplneniu morálneho odkazu diela: aj v najťažšej situácii má človek možnosť rozhodnúť sa správne a zachovať si ľudskosť.

JAZYKOVÉ A UMELECKÉ PROSTRIEDKY:

• štylisticky jednoduchý, ale silne expresívny jazyk
• využíva dialógy ako hlavný prostriedok charakterizácie postáv
• symbolika kohúta - biblická narážka na Petrove zapretie Krista (evanjelium)
• kontrast medzi tichom pivnice a výkrikmi obžaloby či svedomia
• používa sa irónia, sarkazmus (najmä u Tuláka a Mariky)
• dramatické pauzy a mlčanie sú nositeľmi napätia a významu

VLASTNÝ NÁZOR:

Dielo na mňa pôsobilo veľmi silne a autenticky. Napriek tomu, že ide o drámu z obdobia druhej svetovej vojny, jeho odkaz je nadčasový - týka sa každého človeka, ktorý musí v živote čeliť morálnym dilemám. Postava Uhríka bola pre mňa výnimočná v tom, že sa ako jediná premenila - zo zbabelca na človeka schopného obete.

Príbeh nie je jednoduchý, núti premýšľať o hodnotách, ktoré sa dnes často berú ako samozrejmosť. Vďaka tejto dráme si človek uvedomí, aká dôležitá je vnútorná integrita, odvaha a schopnosť postaviť sa zlu - aj keď ho to stojí všetko.

OBSAH DIELA VO VERŠI:
(od Dávida Ivana)

Literárny druh je dráma
je ich desať v pivnici, len kto bude obetná vrana.
Literárny žáner je tu zastúpený divadelnou hrou,
celý dej sa tu spája s vojnovou dobou.
Literárne obdobie je Slovenská dráma po 1945. roku,
chceli by všetci prežiť, no nedá sa to bez nevystreleného broku.
Kompozícia je, že celý dej sa odohráva v prvom a druhom dejstve
a hneď ako vrah zabil vojaka, začali ho hľadať, kým je to ešte čerstvé.
Prvé dejstvo sa končí 8. výstupom
a major von Lucas sa k zajatcom správa s jasným prístupom.
Druhé dejstvo sa zase končí výstupom piatym
a až teraz vrah vojaka ľutuje: "Ak by som mohol vrátiť čas, tak ho vrátim."
Témou tu sú stroskotané ideály
a že zajatí sú nevinní oni povedali.
Idea: Proti násiliu má človek iba jednu šancu,
musí sa jej držať akoby ju pozýval k tancu.
Nemôže sa stať handrou, s ktorou sa len zametá ,
zachovanie si tváre a dôstojnosti je Slovákov vlastnosť odveká.
Miesto a čas: celý dej sa odohráva v pivnici,
kde medzi zajatými boli učitelia, horár alebo obchodníci.
V malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944
pred domom Fischla uplatnili pravidlo jeden k desiatim, aby zistili, kto a prečo vojaka zabili.
Čo sa týka účinkujúcich z každého povolanie je tu jedna postava
a na konci si medzi sebou musia určiť, kto zomrie, čo iné im ostáva.
Ondrej - ľúbil Fanku, že bol ochotný za ňu aj svoj život dať
a dôstojníkovi von Lucasovi neprišlo divné desať ľudí v pivnici mať.
Nepáčilo sa mu správanie ľudí,
šiel by už domov, lebo sa už v pivnici nudí.
Fischl je nemecký obchodník, ktorý sa staral o jedlo, bol spojkou s vonkajším svetom,
chcel ich vyslobodiť z pivnice mierovým kvetom.
Tulák volali ho Niktoš, Bludár, vagabund, boľševik, má on štyri mená,
sám so sebou spokojný, nechýba mu zmena.
Uhrík kedy sa už dostane z pivnice sa už nevedel dočkať,
ale zabudol, že si karma na neho vie počkať.
Umelo si myslel, že je najlepší holič v meste
a že po zabití tuláka mu už nič nestojí v ceste.
Ale zabudol, že major stále nosí zbraň vo veste.
Šustek klamať, aby sa dostal z pivnice, mu nerobilo problém,
lebo v meste na návšteve on bol len.
Tomko malý muž s okuliarmi a s dotrhaným kabátom asi nejaký čudák,
ale on krv za uchom obhajuje, že vraj spadol na čumák.
Terezčák mal niečo po sedemdesiatke a bol v pivnici s Fankou a Ondrejom od začiatku,
chytili ho ako prvého, tak aspoň chcel pomstiť smrť syna na jeho pamiatku.
Pani Babjaková je pôrodná babica, chcela, nech ju pustia, že ona robila veci pôrodné,
ale trošku im zaklamala fakt, že to bol potrat pôvodne.
Pani Lekárniková bola v stredných rokoch a pred poštou ju zatkli,
a aby sa nedozvedela, že Marika mala niečo s jej mužom, je tento svet krátky.
Marika Mondoková mladé dievča a pekne kreslila,
chodila na kurz šitia, učila sa nemecky, no ani tá nemčina jej na záchranu nestačila.
Dej sa odohráva po potlačení povstania slovenského národa,
a že sa všetko odohráva v pivnici počas novembrovej noci 1944 nie je náhoda.
Niekto zabil vojaka, ktorý bol strážca majora von Lucasa,
ten nestráca čas a vydáva pokyn, nech zaistia každého, kto po devätnástej hodine po ulici túla sa.

Rukojemníci netušia, prečo ich zaistili.
Utešovali sa, že to kvôli tomu, že boli po devätnástej vonku najskôr,
ale Terezčáka zaistili pred devätnástou, ba aj skôr.
Až keď priviedli Mariku, tak prečo sú zajatí raz dva zistili.

Autor postavil postavy do nebezpečia, aby videl, ako sa jednotlivá postava zachová,
no nikto nečakal, že Uhrík tuláka dobodá.
Do pivnice príde Fischl, nesie správy: "Keď sa do rána nájde vinník, ste všetci prepustení,
ale ak nie, pán nariadi, že ste všetci obesení."
Sľubuje im, že skúsi zmieriť trest, no nevie im zaručiť, či sa mu podarí anulácia,
ale poteší sa, keď zistí, že vojak bol opitý, čím sa úplne mení situácia.
Nedisciplinovaný vojak je ten, čo je opitý a správa sa ako teľa,
a tak major premýšľal či nezruší trest, lebo vojak ohrozil bezpečnosť svojho veliteľa.
Tak sa rozhodol, že potrestá jedného z party,
mali určiť, koho obetujú, nevedeli, tak si budú ťahať s Čiernym petrom karty.
Neskôr Fischl doniesol kľúč od pivnice, že kto chce ísť preč, stačí ísť rovno a potom doprava,
len taký háčik, že keď vyjdeš von utekaj, lebo ťa čaká verejná poprava.
Desať ľudí zavretých v pivnici veľkej asi ako Maroko,
majú si vybrať medzi životom a smrťou, vtedy sa ukáže, kto je naozaj a kto len naoko.
Situácia sa stupňuje, celá skupina je od stresu ako stena bledá,
vedia, že musí sa niekto obetovať, ale nikto svoj život nedá.
Šustek a Pani Lekárniková sa k tomu stavajú cynicky, lebo chcú vyviaznuť so zdravou kožou,
veria, že to všetko zvládnu s pomocou božou.
Tulák, Tomko, Ondrej a Marika to ešte nejak zvládajú,
kým slabšie charaktery do hystérie už padajú.
Nakoniec to ukončí holič, ktorý zavraždí tuláka,
počuje hlasy, no nikto na neho nehuláka.
On počul výčitky svojho svedomia,
Neutíchajú, stále mu v hlave zvonia.
Pohľad a reči od ostatných mu nepomáha,
a obetovať sa čím ďalej väčšiu chuť máva.
Hoci ho Tomko presviedča, nech ostane, on je presvedčený, že ide
a už asi všetci vieme, čo po tomto príde.