Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Pri lavici dieťa stálo,
v plné hrdlo kričalo.
"Kiežby si len trochu málo,
ty smrkanča, mlčalo!

Poludnie je v okamžení,
otec príde z roboty,
a mne hasne pri varení
pre teba, že hneváš, ty!

Mlč! Hľa koník a kočárik -
hraj sa! - tu máš kohúta!"
Lež kohút, kočár i koníček
bum, bác! letia do kúta.

A poznove hrozný krik -
"I bodaj ta sršeň sám -!
Že na teba, ty nezdarník,
Poludnicu zavolám!

Poď si poňho, Poludnica,
vezmi si ho, zlostníka!" -
A hľa, tu ktosi na izbici
dvere zľahka odmyká.

Malá, hnedá, tváre divej
pod plachetkou osoba,
o barličke, hnáty krivé,
hlas - víchrice podoba!

"Daj sem dieťa!" - "Kriste Pane,
nezatracuj hriešnicu!"
Div, že smrť ju neovanie,
ajhľa tu - Poludnicu!

Ku stolu sa kradne sticha
Poludnica ako tieň:
matka hrôzou sotva dýcha,
dieťa k sebe privinie.

A vinúc ho, späť pohliada -
beda, beda dieťaťu!
Poludnica sa prikráda
- a vzápätí je už tu!

Už vzťahuje po ňom ruku -
matka tisnúc ramená
neunesie hroznú muku,
klesá zmyslov zbavená.

Vtom čuť: jedna - druhá - tretia -
poludnie zvon uderí,
kľučka cvakla, dvere letia -
otec vchádza do dverí.

A tu v mdlobách matka leží,
k hrudi dieťa primknuté;
matku ešte sotva vzkriesi,
avšak dieťa - zalknuté.