SLOVENSKÝ JAZYK Literatúra aneb študentský underground - čitateľský denník, životopisy, čítanka, slohové práce, slovníček pojmov - www.slovensky-jazyk.skwww.slovencina.net Publikovanie alebo ďalšie verejné šírenie obsahu servera Slovenský-jazyk.sk je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa výslovne zakázané! Použitie výhradne len pre osobné účely je možné.



Menu

­

Sládkovič Andrej (*30.03.1820 - †20.04.1872)

­­­­

Milica

  • veršovaná poviedka s námetom srbsko-tureckých bojov z roku 1858
  • epická skladba Milica vznikla z dvoch samostatných básní: Olga a Perla háremu; z dvoch odlišných postáv (Olga a Zaida) vytvoril Sládkovič jednu postavu, ktorú pomenoval Milicou

I

Tichá spomienka, ty moja milá,
ty mať pekná špatných detí!
Šepceš mi ty, čo ta tam letí,
kde všetko hrsť času skryla.
Šumí hlas tvoj dnu mojím uchom
a šumí ohlas ústami,
zatrasie srdcom, zahrmí duchom
a vylieva sa slzami;
alebo viazne v citov koleji
a búri ako v diere rab,
búri, že pôžitok pohrab
aj spomienky aj nádeji. -
Ale čo? - či nie si vari aj ty
zrkadlo zlatých pôžitkov?
No tak spokojnýže zostávaj, ty
človek, s svojou chleba smidkou;
lebo keď tá ti zmizne z ruky
a za ňou slzu vyleješ:
dostaneš hádam, a z belšej múky
kus, a iste sa zasmeješ.
Tak užívaj len, čo ti svet podá,
vypi, čo ti "dnes" naleje;
tak sa na nové obzri nádeje
rieknuc: škoda časov, škoda!
Veď tak si žije jarý mládenec,
rtoma pije med hodiny,
pravou objíma spomienok stíny,
v ľavej čerstvý drží veniec,
veniec uvitý z púčkov ružových,
čo zajtra vykvitnúť majú:
slastí plno starých i nových,
ale ľudia žiť neznajú; -
veď tak aj deva životom letí,
nad krásou slzu vytočí,
v perle tej, čo z jej odvisla očí,
nová krása svetu svieti. -

II

Tak si Milica šumná sedela
pri oblôčku v skromnej chyži,
a na blesk slnca, ako sa níži,
za hory žlté hľadela:
zrak jej po Sáve studenej blúdil,
jakby letiacu striehol tmu,
nad Sávou kúr sa vlaživý čmudil,
konca-kraja nevidieť mu.
Jasnota slnca na oblok stala
v ťahoch pekne maľovaných,
v citoch Milice nikdy neznaných
tvár Milice sa usmiala;
a hmla sa bližšie, bližšie prikradne,
zadúchne na sklá obloka,
a zrakom mladým jasného oka
zjavisko celé zapadne.
Nevidí deva žiare slnečnej,
nevidí tichej Sávy tok,
ale v tichosti píše srdečnej
na zájdený rosou oblok;
z čiarok tenučkých venčok uvije
nechtom bielym na skle čistom,
doňho krížik s pánom Kristom
a pod ním J veľké ryje.
Keď krížik píše: "Kríž to Srbína" -
šeptajúc ústa hlásili:
keď J čiara: "To je môj milý,"
ten istý šepot spomína.
A keď tak všetko už je v poriadku,
na obrázok ten sa díva,
ruku si oprie na mäkkú briadku
a o tom obrázku sníva:
a ako zo sna keď kto precitne,
tak aj Milici ťažko sa vzdychlo,
po tom vzdychnutí všetko zas stíchlo
a mamka vo dverách svitne.
Zvržďali čepy, kľučka zaklepla,
deva sa trhla zdesená,
pokojného sa jala vretena
a v strachu "Bože" zašepla.
- Čo, dievka moja? - pristúpiac bližšie,
starká hovorí Helena.
- Čo tam ten krížik a to J nižšie
a tvoja tichosť znamená?
Dávno počúvam, ticho vstupujem,
tvoj kolovrátok len čuší,
teraz sa ľakáš, do mojich uší
vzdychanie tajné počujem! -
- No, mamko moja, slnce zapadlo,
neznáte časy modlenia?
Neznáte obraz nášho spasenia,
bolestí svätých zrkadlo?
Či sväté meno "Ježiš" neznáte?
Či nábožnosť nie je tichá?
Či v modlitbách vy tiež nevzdycháte?
A keď dcéra vaša vzdychá
v peknej tíšine toho večera,
divné sú mi to otázky! -
- Nuž, hodna si mojej lásky,
duša moja, moja dcéra!

Tak sa zmierila matička stará,
pohladká dcérkino líce;
tajdúc utiera čisté truhlice
a zase dvere otvára.
Srdce Milici tuho zdunieva:
Bože, odpusť moje viny!
Kliatba za klamom špatným chodieva,
lož je ohava dievčiny:
ale veď Jefrém tiež kríž svoj nosí
za spásu našej otčiny,
a aby zdaril Boh jeho činy,
duša moja vrelo prosí. -
Na podnož žltá črievička stúpa,
koliesko zvrtne odnova,
nad ním kúdeľa mizne ľanová,
hrčí hrčaním chalupa;
a vlákna tiahnu sa ako z vody
pod prstmi ruky devinej,
vretienko vrtí sa jak na hody
chlapča v ruke materinej.
Sukňa červená zemou sa ženie,
stolcom kazajka nebová,
košieľka kryje tenučká, nová
sneh hrdla a pŕs vlnenie:
a na tom hrdle, čo ho rozoznať
ledva od čistej košeli,
dva rady perál sa rozleteli,
za svet by ich nechcela dať:
lebo to milá ruka doniesla
z bohatého Carihradu,
vrelosť úst od úst vrelých odniesla
za ne bohatú náhradu;
z nahnutej bokom hlávky sa krúti
plecma vrkočov vraná pleť:
takto by asi noc mohla sedieť
na bielom perí labuti. -
Nebola ona, ako bývajú
tie, čo nútia sa krásne byť,
tie, ktorým karmín nemôže chybiť,
čo olejky všetky znajú:
na nej to stálo ako od seba,
prišla krása nehľadaná,
ona to mala akoby z neba,
sama sebe nepoznaná.
No, mala ona v sebe anjela,
čo ju farbil a obliekal,
a skade prúd ten vnád jej vytekal,
ani sama nevedela.

Sedela ľúba pri kolovrate,
vše oblokom von pozrela,
od rána ona už túžbou mrela
po Jefrémovom návrate:
Lebo druh jej je druh nepokojný
ako jej ňadier búrenie,
a túži druh jej do divej vojny
jak jej za pokoj modlenie:
ale ľúbi ho ako blesk neba,
ako pekné valy Sávy,
ako balkánskych vrchov výšavy,
ľúbi viac než sama seba. -
Na cestu hľadiac: či prísť nestrojí?
ostrá ju pichla pochyba,
a ako smrtnej suchoty ryba,
tak sa tej myšlienky bojí;
krv jej do tvári zbledlej zhrčala,
niť sa chlpí na vretene,
vstala, chodila, vybehla, stála
na vymazanej podstene;
stojí, díva sa v mraky večerné -
večerný dumno hučí zvon -
ona túži - oj, to je on! -
ale inšie sa tam černie.
Už vyšla noci bledá cárica,
hmlu ľahlú krajom prebila
a bielym svetlom pokryla
Milkine horiace líca.
Ach, nejde Jefrém! - Šiel on na cesty?
On, hádam, v chorobe leží?
On zradil vernosť svojej nevesty?
On, hádam, v tureckej veži?
On zabudol snáď? On má robotu?
On chce skúsiť vernosť moju?
Oj, milý! družku uspokoj svoju,
ľutuj tráplivú samotu!

Helena volá, dcérka je hluchá; -
Helena kričí: Dievka, spať! -
Tu von rada by ešte ďalej stáť!
v túžbach tonúca mladucha:
Nechajteže ma, matička moja!
ten krásny mesiac rada mám;
doprajteže mi trochu pokoja,
nech sa na blesk jeho dívam.
Volala mati, ešte volala,
ale sen ťahal oči jej,
ležala sladko v chyžinke tichej,
volala - a vtom zaspala.
Ale poslušnosť ťahala dieťa
za hlasom dobrej materi,
ľahučko stúpa, kroku neverí,
otvorí dvere - nesvieťa:
Spíte už, mamko? - Ticho okolo. -
Ona sa tíško utiahne,
ľahla by, keby jak predtým bolo,
ale teraz si neľahne:
kľučku oboma spúšťa rukama,
na prah bolestný vykročí
a hviezdne blesky mladých jej očí
v nočné letia panorama. -

Čosi zašumí; krv jej skypela
a buchlo srdce v nádeju -
Šumí čos', kroky v blízku už znejú -
Milica v ústret letela:
padla v náručie v blahej nemote,
v náručie silné Jefréma
a v sladšej nad sen matkin driemote
myšlienky a hlasu nemá;
Jefrém ju s vrelým ustíska citom,
milé náručie roztrhne:
"Dobrú noc, ľúba!" chladno jej vrhne
a zmizne v kraji nocou pokrytom. -

Smutná noc pekný mesiac zazrela,
milenca svojich divných snov,
ale za chmúrnou, hrubou mrákavou
tvár jeho hneď sa zastrela:
smutnej devici Jefrém sa zjavil
ukojiť túžbu srdečnú
a družku svoju samu zostavil,
zveril na noc nebezpečnú.
Stála Milica ako Mária
hľadiaca na Gabriela,
hľadiaca ešte, keď už anjela
krídlo nebom sa rozvíja;
stála sklonená, hlavou zvesenou
a náručím rozprestreným,
precitla a za druhom mileným
hľadela nocou jesennou:
začala plakať a hneď zatíchla,
znala ona zvyk milého,
pošla ku domku, ťažko vydýchla
a skryla sa v tôňach jeho:
sadla na posteľ umdlená, bledá,
hlavu vrelú uložila,
sna v očiach niet - polnoc bila -
ale spať sa ešte nedá.

Vytlačiť (Ctrl+P) Stiahnuť v PDF

Vložené: 20.08.2019

­­­­

Súvisiace odkazy

Čitateľský denník - nenájdený žiadny ďalší obsah z autorovej tvorby
Čítanka-Marína
-Martin (Detvan), Martin (Detvan) (2)
-Milica
-Vrstovníkom (Detvan)
Životopisy - autorov životopis nenájdený
­­­­

Diskusia k úryvku
Andrej Sládkovič - Milica





Aktuálne poradie súťaže­

  1. Súťaž o zaujímavé ceny pre vás pripravujeme od januára 2020!
    Napriek tomu môžete aj v tomto období do našej databázy pridať vlastnú prácu.

Štítky




Server info

Počítadlo: 156 718
Odozva: 0.09 s
Vykonaných SQL dotazov: 8
Návštevnosť: TOPlist.skSlovenský-jazyk.sk




Mapy webu Čitateľský denník - Životopisy - Čítanka - Spisovatelia Dôležité informácie Podmienky používania - Vylúčenie zodpovednosti


Slovenský-jazyk.sk (alebo tiež Slovenčina.net) vznikol ako pridružený študentský portál známeho českého servera Český-jazyk.cz. Oba projekty majú rovnakého prevádzkovateľa a snažia sa svojim návštevníkom ponúknuť v čo najkvalitnejšej forme čo najviac materiálov a textov z oblasti slovenského jazyka (čitateľské denníky, čítanku, životopisy, slohové práce a v neposlednom rade tiež slovníček pojmov z literatúry a gramatiky). Vlastnoručne spracované študijné materiály (ako napríklad rozbory diel alebo interpretácie básní, eseje, výpisky z knižiek atď.) môže do našej databázy pridať ktokoľvek - text možno jednoducho pridať cez interaktívny formulár, ktorý nájdete na stránke Pridať svoju prácu. Značnú časť obsahovej náplne Slovenský-jazyk.sk tvoria odborne preložené texty do spisovnej slovenčtiny z českého servera Český-jazyk.cz.

Overovací kód Opište kód z obrázku (iný kód ↑)