Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Niekedy nastanú chvíle, keď v sebe pociťujeme úzkosť a smútok. Keď nám neostáva nič iné, než len pozorovať, koľko pocitov sa v nás hromadí. Keď už potom cítime len silnú beznádej a hnev, myslíme si, že môžeme všetko zmeniť. Avšak pravda je celkom iná! Nemôžeme totiž vôbec NIČ!

Tá úzkosť stále rastie. Máme potrebu sa niekomu zveriť. Jedno príslovie hovorí, že na všetky problémy nie sme sami, že máme priateľov, ktorí nám pomôžu. Ale zrazu nič... Nie je nikto, komu by sme natoľko verili, aby sme sa mu so všetkým zdôverili. Nikto nechce naše problémy počuť, nechce ich riešiť, ani priznať, že vôbec existujú... A tak sa zvalíme na posteľ, skrčíme nohy a schúlime sa do klbka. Do klbka, do ktorého neprenikne nič. Žiadna bolesť z okolia, len a len tá naša...

Schúlení v klbku počujeme len malé vzlykanie. Vo vnútri plačeme a kričíme o pomoc... Ale nikto nás nepočuje. Len my sami seba. V takých chvíľach nám neostáva nič iné, než požiadať o pomoc slzy.

Slzy sú často lepšie než akákoľvek pomsta. Prečo by sme mali opakovať to, čo sa stalo nám? Prečo udeliť toľko bolesti, ako dali oni nám? Sme predsa lepší, a aj napriek tomu v sebe držíme toľko bolesti. Ak neudržíme svoje emócie a pustíme ich do reality, môže sa nám stať, že urobíme chybu, ktorú budeme celý život ľutovať.

A ak už sa vo svojich priateľoch tak veľmi zmýlime, máme istotu, že naše slzy zostanú stále s nami. S každou slzou sa odplaví aj kúsok tej bolesti. Aj tá najmenšia slzička nám pomôže odplaviť našu úzkosť. A nám sa uľaví viac, než z pomsty našim falošným priateľom.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/zamysleni/slza.html