Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Už od školy nám hovoria, že chyby sú prirodzené. Že vďaka nim rastieme. Ale v skutočnosti to veľmi nefunguje. Stačí jedna zlá odpoveď pred triedou, jeden neúspech, jedno verejné zakopnutie - a človek sa naučí báť. Báť sa povedať niečo nahlas, báť sa skúšať nové veci, báť sa vystúpiť z radu. A pritom práve chyby sú jediná cesta, ako sa naozaj niečo naučiť.

Dnes sme pod obrovským tlakom byť dokonalí. Na sociálnych sieťach každý ukazuje len to najlepšie zo svojho života. Úspechy, krásu, radosť. Nikto neukazuje, koľkokrát zlyhal, koľko času mu trvalo niekam sa dostať, koľko vecí pokazil. A tak máme pocit, že chyba je niečo zlé. Niečo, čo si nemôžeme dovoliť. Lenže práve to nás brzdí.

V škole sa hodnotí správnosť. Za chybu je mínus, za omyl horšia známka. Len zriedka sa oceňuje snaha, originálny nápad alebo odvaha riskovať. Často radšej mlčíme, než by sme povedali niečo nesprávne. Bojíme sa vyzerať hlúpo. Ale ten, kto nikdy neurobil chybu, vlastne nikdy nič poriadne neskúsil.

Chyby nie sú zlyhanie. Sú to kroky. Každý športovec padá, kým sa naučí skákať. Každý hudobník hrá falošne, kým zahrá správny tón. A každý človek sa musí niekedy popáliť, aby pochopil, čo je správne. Problém je, že nás od detstva učia, že chyba je koniec. Lenže chyba by mala byť začiatkom.

Bojíme sa robiť chyby, pretože sa bojíme výsmechu, kritiky, zlyhania. Ale často zabúdame, že každý, kto dnes niečo dokázal, má za sebou desiatky neúspechov. Len z nich neurobil hanbu, ale skúsenosť.

Chyby nie sú nepriateľ. Nepriateľom je strach z nich. Pokiaľ sa budeme báť chýb, budeme hrať na istotu. A tým sa pripravíme o to najdôležitejšie - o rast. Možno by stálo za to namiesto strachu z chýb začať si vážiť odvahu priznať si ich. Pretože nakoniec nevyhráva ten, kto nikdy nechyboval. Vyhráva ten, kto to skúsil znova.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/proc-se-dnes-tolik-lidi-boji-chybovat.html