Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Ľudia okolo nás sú často posudzovaní na základe povrchných dojmov. Mnohí si však neuvedomujú, aké vážne to môže mať dôsledky.

Takmer vždy záleží na tom, aký máme výraz v tvári a ako prejavujeme emócie. Vezmime si napríklad knihu - tá pravdepodobne obsahuje niekoľko postáv, ktoré nie sú skúmané do väčšej hĺbky. Keď niekto emócie neprejavuje, býva mnohými považovaný za bezcitného, no ak ich niekto prejavuje výraznejšie, ostatní ho označia za precitliveného.

Hoci sa to môže zdať ako logické hodnotenie, v skutočnosti ide skôr o predsudok. To, že niekto pôsobí chladne, ešte neznamená, že ide o bezcitného človeka. Títo ľudia sú často veľmi citliví a zraniteľní. Trpia potichu, nikto nič netuší. Len sa boja prejaviť. Možno boli v detstve ponižovaní, bití alebo sa im ostatní vysmievali, keď plakali. Často počúvali vety ako: "Neplač stále, je to trápne. Nikomu tým nepomáhaš."
Potom sa objaví niekto, kto sa nebojí prejaviť svoje emócie - smeje sa nahlas, plače a hovorí otvorene. A ostatní ho označia za precitliveného.

Priala by som si, aby sa ľudia takýmto nespravodlivým súdom vyhýbali. Ničomu to nepomáha - skôr nás to núti uzatvárať sa viac do seba. Možno poznajú naše meno, naše pohľady, ale nepoznajú náš príbeh - a ten býva často bolestivý a plný citovej hĺbky.
Sme ľudia, ktorí si zaslúžia lásku a podporu - nie byť hračkami, ktoré si ostatní môžu ničiť, ako sa im zachce.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/dusledky-povrchniho-posuzovani.html