Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Dlho som premýšľala, čo to vlastne ten čas je. Nikto ho nikdy nevidel ani nepočul, a napriek tomu sa okolo neho všetko točí. Celý deň sa niekam ponáhľame. A tá naša večná veta "Nemám čas, až inokedy!" nás často doháňa k šialenstvu.

Autor tohto citátu vyjadril hlbokú pravdu. Každý sa za niečím ženie, niekto za peniazmi, druhý za ženami, iný túži po moci... A nikto nemyslí na to, koľko času, ktorý mohol venovať niečomu užitočnému, premrhal. Až v štyridsiatke mu dôjde, že už má síce vilu s bazénom a na konte tri milióny, ale nemá nikoho, kto by z toho jeho domu urobil skutočný domov. Niekto iný zase zistí, že sa celý život len ​​drel a nič z toho nemal, ale dôjde mu to až príliš neskoro na to, aby to mohol zmeniť. Zistia, že jeho deti, ktoré skoro nevidel a pre samotnú prácu na ne nemal čas, ho ani dobre nepoznajú.

Väčšina ľudí si premrhanie svojho života uvedomí až do staroby, keď sa chorí ocitajú v domovoch dôchodcov, kam ich dali ich vlastné deti. Asi si povedali: "Ty si sa o nás tiež nestaral, tak prečo sa máme starať my o teba!?" Potom sa za starým rodičom chodí pozerať sotva raz za mesiac, a to ešte práve v deň, keď dostal dôchodok. Čas sa ale vrátiť nedá, rovnako tak ako spätne prevychovať svoje deti. Čas je svojim pánom a nikto mu neporučí...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/citat-neni-vetsi-ztraty-nad-ztraceny-cas-michelangelo-buonarroti.html