Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Je ráno a teda začína nový deň. Svedčí o tom žiariace slnko, ktoré je ešte nízko na blankytne modrej oblohe. Som si istá, že aj keď jar ešte len začína, bude teplo.

O tom, že je jar, vypovedá okrem kalendára aj jemná vôňa vanúca z otvoreného okna po celej izbe. Hádam, čo by to tak mohlo byť. Či farebné kvety orosené rannou vlahou otvárajúc svoje puky teplým lúčom, či zamatovo jemný vánok z blízkeho lesa. Napadajú mi aj jablone rastúce pri chalupe.

Pristúpim bližšie k oknu. Keďže je ešte skoro, v diaľke sa rozprestiera šedivá hmla, ktorá navodzuje tajomný pocit, až mi na tele naskakuje husia koža. Napriek tomu tu zotrvám a pozorujem okolie. Najprv nebo, ktoré je bez jediného mráčika, ďalej rozkvitnutý sad, avšak môj zrak spočinie u spievajúcich vtáčikov. Ich opojná melódia sa rozoznieva v diaľke ako na koncertnom vystúpení ozajstných umelcov.

Aby som si túto chvíľu ešte viac užila, vybehnem von na neďalekú lúku. Keďže nie som obutá, tak ma na bosých nohách šteklí jasnozelená tráva a miestami aj pestré lúčne kvety. Po chvíli si zvyknem aj na studené kvapky blyštiacej sa rosy a užívam si divadlo, ktoré sa mi naskytne. Na predlaktí sa mi usadia dva žlté motýle. Zblízka si prezerám ich hebké krídla aj malé čierne tykadlá, ktorými ma šteklia. Pohnem sa a oni sa rýchlym mávaním krídel vznesú k oblohe. Pozerám sa za nimi, ale oni akoby ma trestali, pretože letia priamo k slnku. Cítim len teplé lúče a privieram viečka.

Prebúdzam sa a zisťujem, že to bol len sen. Pristúpim bližšie k oknu. Je ešte zima. Okolie je pokryté hrubou vrstvou bielučkeho snehu a príroda spí, rovnako ako pred okamihom ja.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/liceni/jarni-sen.html