Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Bol raz jeden pyšný klavír. Bol veľký, starý a vznešený. Lenže...

Klavír mal dlhý život - hrali naň dobrí aj horší hráči, a tak sa z neho stal veľmi prieberčivý klavír. Zakaždým, keď naň hral niekto, kto sa milému klavíru nezdal, začal predstierať, že je prechladnutý alebo že dostal zápal pedálov. Ten človek vždy prestal hrať a zháňal pána ladiča, ktorý si už vedel rady, ako klavír uzdraviť.

Lenže po čase už bolo všetkým divné, že je klavír tak často nachladnutý. Navyše, koľkokrát pán ladič prehlásil, že klavír je úplne v poriadku a zdravý.
A tak, pretože klavíru už nikto neveril, zavreli ho do akejsi zaprášenej izby, kde bola tma, chlad a vlhko.

A tak tam klavír stál a stál, a bol sám, a bol veľmi nešťastný. Nikto naň nehral a nemal sa ani s kým porozprávať. V miestnosti mu bola strašná zima a po čase ho začali bolieť pedále.
Klavír bol teraz naozaj nachladnutý a dostal skutočný zápal pedálov. To bolo zlé, ale komu povedať, že sa potrebuje vyliečiť? Komu to tak povedať, keď za ním nikto nepríde, nikto s ním nehovorí a nikto na ňom nehrá?

Čas plynul... Minuli sa dni, týždne, mesiace i roky. Klavír bol nešťastný, bolo mu čím ďalej, tým horšie, a tak plakal. Plakal vo dne, v noci, pedále aj klávesy ho boleli, napadla ho pleseň. Brneli mu struny. Klavíru bolo zle ako ešte nikdy v živote. Cítil sa, akoby umieral.

A potom sa jedného dňa otvorili dvere. Do miestnosti preniklo svetlo a vstúpilo niekoľko ľudí. Klavír sa zaradoval: "Konečne! Naladia ma a budem zase hrať ako kedysi. Teraz už nebudem robiť rozdiely!" sľuboval. "Už nikdy nebudem vyberavý a pyšný."
Ľudia ho však nepočuli. Prehliadli si ho a jeden z nich prehlásil: "Tomu už nikto nepomôže. Veď sa pozrite - je celý prehnitý. To ani nepôjde naladiť."

A klavír sa bál a chcel tým ľuďom zahrať, ako veľmi chce žiť. Ale nemohol - bol chorý.
A tak ho vyniesli von. Rozštiepali ho na kusy a prikladali ním do ohňa.

Klavír plakal, nariekal a márne prosil. Psy sa na dvore hrali s jeho klávesmi. A klavír horel a spomínal na krásne tóny a melódie...
Umieral. Teraz už to vedel. A vedel, že keby sa správal tak, ako sa má správny klavír správať, bol by iste ešte dlho žil. Všetci by ho obdivovali a...

Potom dohorel.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/povidky/jak-se-pan-klavir-nastudil-a-dostal-zanet-pedalu.html