Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Čierna diera je objekt, ktorého úniková rýchlosť je rovnaká ako rýchlosť svetla. Možnosťou existencie takýchto telies sa ako prvý zaoberal geológ John Michell v roku 1783. Výskum čiernych dier sa dlho pohyboval len v teoretickej rovine. Technológie neumožňovali ich pozorovanie.
Ďalšia vlna záujmu o čierne diery prišla po tom, čo Stephen Hawking dokázal, že čierne diery musia vznikať. V roku 1971 Tom Bolton objavil prvú, nazvanú Cygnus X-1.

Vo vesmíre vznikajú prirodzene, a to buď gravitačným kolapsom, kedy dôjde k zrúteniu hmoty v danom priestore (zánik neutrónovej hviezdy), alebo akumuláciou hmoty, kedy v priestore dochádza vplyvom gravitačných síl k jej zoskupovaniu. Napríklad aby sa zo Zeme stala čierna diera, musela by sa stlačiť na teleso s polomerom cca 1 cm. Existuje teória vzniku miniatúrnych čiernych dier, ktoré sa po vzniku takmer okamžite vyparia. Teoreticky môžu vznikať v dôsledku zrážky atómov v urýchľovači, ako je LHC urýchľovač v CERNe.

Ako čierne diery vovnútri vyzerajú, nevieme, lebo ich priame pozorovanie je nemožné kvôli tomu, že pohlcujú svetlo. Dajú sa ale pozorovať nepriamo. Okolo čiernej diery sa vytvára takzvaný akréčny disk. Je to rýchlo sa otáčajúci disk tvorený víriacimi plynmi, spôsobujúci vyžarovanie rentgenového a ultrafialového žiarenia. Vovnútri disku sa nachádza guľová plocha nazývaná horizont udalostí. Teleso, ktoré prejde horizontom, sa nikdy nemôže vrátiť späť. Podľa všeobecnej teórie relativity sa dá predpokladať, že v strede čiernej diery sa nachádza singularita. Je to miesto, kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. V strede singularity sa teoreticky môže nachádzať Einstein-Rosenov most, červia diera fungujúca ako vstup do paralelného sveta.
Technológie, ktoré máme k dispozícii, nám neumožňujú existenciu týchto mostov potvrdiť ani vyvrátiť, takže zostávajú predmetom špekulácií.

Čierna diera by teoreticky nikdy nemala zaniknúť, pretože z nej hmota nemôže uniknúť. Stephen Hawking ale popísal proces kvantového vyparovania čiernych dier, vďaka ktorému by častice za určitých podmienok uniknúť mohli. Druhým spôsobom zániku je zrážka dvoch čiernych dier. Pri takej zrážke je vyžarované veľké množstvo energie, ktoré by malo byť zachytiteľné detektormi.

Výskum čiernych dier je zatiaľ na začiatku. Mnoho teórií je treba potvrdiť alebo vyvrátiť. Nám najbližšia diera, A0620-00, je od Zeme vzdialená 3500 svetelných rokov. Táto vzdialenosť je pre nás teraz neprekonateľná, a tak neostáva nič iné, než čakať na posun vo vývoji technológií.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/odborne-referaty/cerna-dira.html