Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Román líči príbeh meštianskej dievčiny, ktorú rodičia donútili vstúpiť do kláštora. Autor v ňom odhaľuje neľudskosť a pokrytectvo, ktoré sa neblaho zahniezdili vo vtedajšej cirkvi. Kritizuje práve tú skupinu francúzskej spoločnosti, pre ktorú je majetok nedotknuteľnou sviatosťou.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Vyšlo vo vydavateľstve Interpopulart Slovakia v roku 1995. Počet strán 127. ISBN 80-88834-36-8.

MIESTO A ČAS:

Román bol napísaný Denisom Diderotom formou listov v čase osvietenstva. Móda románov v listoch sa dotkla aj tohto diela a listy v ňom sú písané Markízom de Croismare. Dej tejto knihy sa odohráva v prostredí kláštorov 18. storočia. Tento román je ľahkou kritikou kláštorov tejto doby s cieľom zosmiešniť ich a zveličiť problematiku, ktorá v útrobách cirkvi v priebehu 18. storočia panovala.

DEJ:

Kniha začína popisom detstva Zuzany Simoninovej. Píše, že aj keď bola oveľa krajšia ako jej dve sestry a bola v niektorých veciach aj zručnejšia, bola odmeranosť rodičov voči nej stále rovnaká. Zuzana pojme podozrenie, že nie je vlastnou dcérou svojho otca. Jej podozrenie sa prehĺbi, keď ju pošlú do kláštora. Jej dve sestry sa úspešne vydali a Zuzana dúfa, že rovnaký osud stretne aj ju, akonáhle uplynú jej dva roky ako novicky, ale rodičia nemajú na jej veno peniaze a chcú, aby sa stala mníškou. Zuzana odmieta a dožaduje sa vysvetlenia ich počínania. Avšak nikto jej ho neposkytuje a nadchádza deň, kedy má zložiť sľub. Zuzana vymyslí plán, ako sa kláštoru znechutiť. Pred všetkými protestuje proti obradu, s ktorým naoko súhlasila. Je odvezená domov, kde sa dozvie, že je naozaj nevlastnou dcérou pána Simonina a že je jej pravý otec dávno mŕtvy. Matka ju prosí, aby vstúpila do kláštora a nesťažovala jej súženie. Po presviedčaní aj matkou predstavenou Zuzana nakoniec vstupuje znova do kláštora a stáva sa opäť novickou. Spolu s ňou nastupuje aj nová predstavená - De Mona. Zuzana si novú predstavenú veľmi obľúbi a zverí sa jej so svojim trápením. De Mona zdieľa jej osud a je ním veľmi zarmútená. Snaží sa Zuzane vo všetkom poradiť a zľahčiť jej trápenie. Avšak deň zloženia sľubu nastane. Absolútna beznádej ju zbaví vnímania, deň prežije v úplnej otupelosti a ani nepostrehne, že sľub zložila. Svoj rehoľný stav prijíma, kým je De Mona nažive.

S jej smrťou prichádza nová predstavená a s ňou aj nový režim. V Zuzane vzrastá odpor k rehoľnému stavu každým dňom a plní len povinnosti, ktoré sú výslovne uvedené v poriadku. Odmieta spĺňať úlohy navyše a stáva sa tak nežiaduca ako pre predstavenú, tak aj pre jej stúpenkyne. Zuzana stráca priateľov a stáva sa terčom ohovárania a psychickej šikany. Chodí denne k studni, ale nezbaví sa života len preto, že si to mníšky a predstavená želajú. Rozhodne sa napísať žiadosť o zrušenie jej sľubu. V kláštore nájde veľmi vernú priateľku, sestru Uršulu. S jej pomocou sa list dostane do rúk skúseného advokáta a jej prípad sa môže začať prejednávať. Akonáhle sa predstavená dozvie o podaní žiadosti, obviní Zuzanu, že je posadnutá diablom, pretože Zuzanin odpor k rehoľnému stavu nedokáže pochopiť. Začne sa s mníškami modliť za jej znovuobjavenie správnej cesty, ale keď to nepomáha, začne Zuzane odopierať jedlo, prísun tekutín a nakoniec jej zoberie aj veci nutné k životu. V jej cele sa nachádza iba slamník, inak žije len medzi štyrmi stenami. Keď mníšky zistia, že Zuzanu nezlomia, začnú ju ohovárať. Mladé rehoľníčky sa Zuzany začnú báť a vidia v nej stelesnenie diabla. Predstavená nariadi, že sa nesmie ničoho dotknúť a ani toho, čoho sa dotkne ona, sa nesmú dotknúť ostatní.

Zuzana chce neustále preukázať svoju nevinu, a tak povie kňazovi, ktorý ju spovedá, všetku pravdu o tom, ako sa k nej mníšky správajú. Zakázali jej chodiť na spoveď, nedávali jej vodu, rušili ju, aby nemohla spať, vzali jej ruženec a breviár, aby sa nemohla modliť, nedali jej topánky, mala už tri mesiace rovnaké šaty, na lôžku nemala ani deku a vankúš.

Jediným jej hriechom bolo, že nemala lásku k duchovnému stavu a že žiadala o zrušenie sľubu, ktorý nezložila z vlastnej vôle. A tak sa kňaz rozhodne všetko vyriešiť. Keď všetko zváži, rozhodne sa, že bude velebná matka zo svojho úradu zosadená, a tak pošle sťažnosť arcibiskupovi a nariadi pre Zuzanu lepšiu celu, aby mala všetko ako ostatní.

Jej žiadosť o zrušenie sľubu je zamietnutá. Zuzana sa opäť spojí s advokátom a žiada ho o pomoc. Nakoniec je preložená do iného kláštora. Tu objavuje inú stránku kláštorného života. Spozná tu milú predstavenú, ktorá sa veľmi zaujíma o jej nadanie aj o jej neľahký osud. Matka si ju obľúbi možno až príliš. Hladí ju, bozkáva ju a prežíva rôzne stavy eufórie, keď sa Zuzany dotýka. Zuzana na tom nevidí nič zlé, pretože ako neskúsená osoba nemá o skutočnom živote ani potuchy. Mníšky na ňu kvôli náklonnosti matky predstavenej žiarlia a najviac sestra Terézia. Pri spovedi u kňaza Lemoina sa Zuzana zverí s podivnými stretnutiami s predstavenou a kňaz Lemoine ju varuje, aby sa matke vyhýbala. Matka predstavená odlúčenie od Zuzany ťažko nesie a nakoniec úplne zošalie. Zomrie a krátko po nej aj sestra Terézia.

Zuzana sa rozhodne utiecť z kláštora a jednej noci tak aj urobí. Pri preliezaní kláštorného múru si poraní chrbát a zraneniu neskôr podľahne. Pred smrťou ešte nájde útechu v listoch markíza de Croismare, ktorý jej sľubuje zaopatrenie u neho doma, akonáhle sa uzdraví.

Diderot vraj tento pravdivý príbeh Zuzany Simoninovej dokončil podľa seba a listy pre markíze de Croismare napísal sám. Bol to vtip, ktorý spoločne so svojím priateľom na markíza vymysleli. ​

Českú verziu tohto výpisku nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/ctenarsky-denik/denis-diderot/jeptiska-8.html