Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Besedu svolal starý kráľ
v zlatisté teremy svoje,
zašumel zámok hosťami,
blysnú sa velmožov roje.

Klenotmi jagá baldachýn,
zlatohlav slncovo svieti,
okolo trónu zasadli
rytíri, radcovia, kmeti.

"Mal som ja ťažký, divný sen,
väzba ma morila krutá,
kráľovské moje ramena
svieraly hrdzové putá.

Pod zemou v sklepe ztuchnutom
temnota, nemota vladla,
časom len kvapka z povale
na hlavu kráľovskú padla.

Razom sa temno úžasné
v modrostú jasnotu zmení:
nad hlavou sa mi zjavila
božia mať v kráži a chvení.

Nebeské čelo sklonila,
žiar z neho prúdami tiekla,
ruku na srdci boľastnom,
k väzňovi, kráľovi riekla:

'Povedzže, kráľu, jestli ti
svoboda milá a berla,
kde svieti bleskom dúhovym
nejkrajšia kráľova perla?

Poznáš, o kráľu, perlu tú,
poznáš jej chatrnú schránku?
Bez toho, kráľu, poznania
väzňom si na svojom zámku.'

Sotva že hádku rozriešim,
ťažký sen z duše mi letí.
Nuž, kde ten klenót jagá sa,
hádajte rytíri, kmeti?"

Hádajú kmeti, rytíri:
"V korune kráľovej svieti,
diadem krášli kráľovnej -
v zrakoch plá kráľových detí?

Pokál je milý vládcovi,
snáď na dne sídlo tej perly,
na zemskom jasá jablku,
na konci deržavnej berly?

Rukoväť šable zdobí snáď,
víťaznej, vraha čo hnala,
amulet iste skrýva ju
na hrdle jasného kráľa!

Asnáď ju mladý kralevič
vo hviezde na hrudi nosí,
oltár ju tríme, před ktorým
kráľ Boha za ľud svoj prosí?"

Potriasa hlavou starý kráľ,
smútok mu ze zrakov svieti,
hlboko vzdychol, konečne
k žasnúcim veľmožom vetí.

Marné sú vaše námahy,
dôvtip váš poblúdil cele:
Jagá sa ona dúhovo
na znojnom roľníka čele.