Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

1. Úvod

Mnohí novší spisovatelia, najmä inonárodní, neveľmi zbehlí v starých dejinách Slovanov, pokladali Slovanov za celkom nový národ, ktorý sa zjavil v Európe až v V. storočí spoločne s Hunmi, Avarmi a inými ázijskými príslušníkmi cudzích jazykov. Že je táto ich domnienka nemálo opodstatnená a mýlna, iste sa presvedčí kritický bádateľ slovanských starožitností čoskoro sám a dokonale, ak sa poobzerá po najstarších prameňoch a pamiatkach či už samého Slovanstva alebo iných európskych kmeňov, a ak sa zamyslí o veci bez predsudkov, všestranne a pozorne. Celá táto rozprava svojimi rezultátmi má poslúžiť - aj keď nie je možné už tuná úplne rozvinúť celé, rozpravu vypĺňajúce pásmo dôvodov na potvrdenie tejto zásadnej pravdy - na dokázanie toho, že národy slovanského kmeňa sú od nepamäti prastarými obyvateľmi Európy, alebo - čo je to isté - od predhistorickej doby boli tu usídlené s inými pôvodnými kmeňmi toho istého plemena, najmä s keltským, nemeckým, litovským, tráckym, gréckym a latinským. Keďže samotná vec je veľmi dôležitá a jej akokoľvek predbežné a krátke, no predsa dôkladné vysvetlenie nám musí ukázať cestu do nasledujúceho výskumu, pravdaže, treba už teraz o nej povedať aspoň prehľadne a predniesť na jej potvrdenie daktoré hlavné dôvody.

2. Dôvody všeobecné

Predovšetkým je isté, že každý národ, ktorý teraz obýva Európu, musel mať nejakých predkov a nemohol vzniknúť z ničoho. Pravda, nejeden národ v priebehu tisícročia vyhynul a zanikol tak dokonale, že nezostalo po ňom nič okrem jeho mena v starých dejepisoch; no každý dnešný veľký národ musel mať svojich predkov už v dávnej minulosti. Ďalej i to je jasné, že každý terajší pôvodný, rýdzi a samostatný kmeň národov, ako je napr. slovanský a nemecký, už aj začiatkom historickej doby, t. j. asi pred tisíc rokmi, musel byť zvláštnym kmeňom, lebo ak by bol vznikol zmiešaním sa iných kmeňov iba neskôr, v dobe historicky objasnenej a známej, tým činom prestal by byť kmeňom pôvodným, rýdzim a samostatným. Kto by teda so zdravým rozumom mohol tvrdiť, že Slovania nie sú kmeňom pôvodným a opravdivým, ako Nemci, Kelti, Latinovia, Gréci a iní, ale že až v novšej dobe, asi po Kristovom narodení, vznikli z miešaniny iných kmeňov, asi ako dnešní Valasi zo starých Gótov a Rimanov? Ktokoľvek by takto usudzoval, tým by sa už prezradil, že vôbec nepozná dejiny starých národov, prirodzené, telesné i mravné vlastnosti Slovanov a nadovšetko ich rýdzi, svojrázny jazyk. Lebo slovanský jazyk, nech už zatiaľ nehovoríme nič o povahe Slovanov, poznačený zo stránky obsahovej i formálnej očividnou rázovitosťou neporušenej pôvodnosti, je nevyvrátiteľným dôkazom kmeňovej pôvodnosti samého národa. Niektorý starý kmeň, pravda, bez straty iných znakov svojej pôvodnosti, mohol si osvojiť alebo cudzí alebo nový jazyk, ako napr. Židia; no taký pôvodný, samostatný, číry, gramaticky dokonalý, bohatý, na toľko nárečí rozvetvený jazyk, ako je slovanský, nemohol nijako vzniknúť bez pôvodného, samostatného, prastarého národa. Hlavné a základné jazyky či európske alebo ázijské od Herodotových čias až po zjavenie sa Slovanov v gréckych, rímskych a nemeckých krajinách v VI. storočí sú bádateľom ľudských jazykov viac-menej známe: nech sa teda niekto pokúsi rozobrať slovančinu, ak vôbec myslí, že je ako jazyky románske a valašské novým plodom a zmiešaninou, aby z nej po odstránení cudzorodých súčiastok neostalo nič pôvodne slovanské či zo stránky obsahovej alebo formálnej. Že boli teda Slovania od pradávna zvláštnym kmeňom ako aj ostatné pôvodné eurázijské kmene a podobne ich jazyk ako ostatné pôvodné jazyky, je závažnou mienkou všetkých nepredpojatých bádateľov.