SLOVENSKÝ JAZYK Literatúra aneb študentský underground - čitateľský denník, životopisy, čítanka, slohové práce, slovníček pojmov - www.slovensky-jazyk.skwww.slovencina.net Publikovanie alebo ďalšie verejné šírenie obsahu servera Slovenský-jazyk.sk je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa výslovne zakázané! Použitie výhradne len pre osobné účely je možné.



Menu

­

Seberini Ondrej (*26.03.1824 - †01.01.1895)

­­­­

Slováci a sloboda

  • autobiografický román s podtitulom Pravda a poézia, ktorý je zároveň jedným z prvých slovenských románov vôbec
  • Seberini svoje dielo, ktoré sa zrodilo v Nadlaku, začal uverejňovať v renomovanom literárnom časopise Slovenské pohľady roku 1886, a to v 11 pokračovaniach; román vyšiel ešte v tom istom roku aj v knižnej podobe
  • po vydaní knižky sa Seberini ako spisovateľ odmlčal

I

Na pravom brehu Maruše leží živé mestečko Orod. Tu sa zriekol dňa 11. augusta 1849 krajinského vladárstva Košút a oddal politickú i vojenskú správu Görgeymu, tu sa skončila i krvavá smutnohra, myslím odpravenie trinástich dôstojníkov revolucionárskeho vojska. Na druhom brehu Maruše leží nepatrný zámok, ktorého cisársky veliteľ, Berger, za dlhý čas vzdoroval honvédom, mesto hodne rozstrieľal a konečne kapituloval. Orod za povstania mnoho trpel, od toho času mesto toto stalo sa však krajším, živším a takrečeno strediskom dolnozemského obchodu, k čomu mu veľmi dopomohlo to, že je tam uzol železničného spojenia Sedmohradska s Uhorskom.
Keď kráčame mestom od severu na juh, na pravej strane tržiska vidíme kostol s kláštorom minoritským, ďalej ohromný hostinec "Ku bielemu krížu", potom rad veľkomestských sklepov a viac bočných ulíc. Do poslednej z týchto zabočíme a otvoríme prvé dvere naľavo. Sme vo dvore; široké nádvorie je dobre vyvozené pieskom a vysadené stromoradím, presnovaným plynovými cievami, ktorých večerné plamienky zďaleka ligocú sa sťa tie bledé hviezdičky na oblohe. Popod stromy sú porozkladané stoly, s červenými a modrými obrusmi pre pospolitých, s bielymi pre významnejších hostí. Je to takzvaný mestský hostinec s dvorom, usporiadaným na prijímanie hostí v lete. Slnce zapadalo, keď sme vkročili do tejto záhrady. Po krátkom rozhľade sadneme k jednému zo stolov a ihneď dostaví sa sluha - driečny to šuhaj - a riekne: "Čím smiem slúžiť?"
Nediv sa, milý čitateľ, že nás oslovil v našej milej materčine, lebo v Orode tak počuješ v triede sluhov a nájomníkov zvuk slovenčiny, ako v Pešti. Sluha dobre vedel, že my nepokladáme za hanbu verejne hovoriť po slovensky, a preto nás ňou vždy oslovil.
"Piva mi doneste!" odvetím a hľadím napravo, naľavo, či nezočím dakoho známeho, ale vidím samé neznáme tváre. Zadumaný sedím pri svojom pive a v zadumanosti svojej zablúdil som na krídlach rozpomienok do minulých časov, keď som po prvý raz bol v Orode.
Bolo to roku 1849 v mesiaci auguste, keď meteor povstania klonil sa k pádu. Bol som vtedy spolupracovníkom úradných novín. Počiatkom augusta sa pošuškávalo, že Košút v zámku vymenoval Görgeya za diktátora a tento že sústredí všetku moc vo svojich rukách. Jedného dňa sišiel sa celý redakčný personál k pretriasaniu otázky, čo bude s nami, keď nám už dva mesiace riadne neplatili. Vyslali sme dvoch zo spoludruhov svojich k ministrovi Szemeremu, ktorému sme boli podriadení, aby nás poučil o stave veci. Naši vyslanci vrátili sa s odvetou, aby sme sa v nasledujúci deň o dvanástej dostavili k nemu.
Boli sme už pred dvanástou v úradnej svojej miestnosti, ktorej obloky hľadely na ulicu. A čo vidíme z oblokov? Kočiare vystrojené na dlhú cestu. Do prvého z nich sadnul Košút s Battyányim, do druhého Szemere s Vukovičom. Čo to? Kam tí idú? Naši vyslanci ponáhľali sa k bytu ministrovmu, ale tam našli všetko zavreté; i dozvedali sa, či nám nenechali nejakú listinu. Ale zhola nič. Čo tu robiť? Zhabali sme pokladnicu časopisu, s peniazmi sme sa priateľsky podelili a každý svojou pošiel stranou. Ja, vrátiac sa na hospodu, premýšľal som vo svojom chatrnom byte o márnosti svetskej slávy. Vtom chvatne vbehne do izby úradný sluha a riekne: "Pane, nech sa ľúbi razom do úradu!"
"Nehovorte do sveta!" odvetím.
"Nie, nie, pane, od Košúta prišiel rukopis s nariadením, aby sa razom tlačil."
Idem do úradu, a vskutku bolo tak, ako tvrdil sluha. Bola to proklamácia k maďarskému národu, v ktorej Košút vojenskú i politickú vládu skladal do rúk Görgeya. Sotvaže listina táto vyšla zpod tlače, už mi bol doručený Görgeyov rukopis, v ktorom oznamuje, že si želá vyprostredkovať pre krajinu pokoj...
Potiaľto som, hľadiac do pohára, prišiel v rozpomienkach svojich, keď ma neočakávane vyrušil akýsi pán, predstaviac sa mi s priateľským úsmevom: "Ráčte dovoliť, pane, či nemám šťastie s pánom N.?"
"Na službu; s kým mám česť?"
"Ja som Petor Sielnický."
"Čo? Petor Sielnický? Ty si to, Petrík ľúby? Kde si? Čo si? Ako si?" Vzájomne sa hrnuly otázky a odpovede, až si konečne môj bývalý dobrý priateľ sadol ku mne pod zimozeleň a náš rozhovor vzal logickejší smer.
"Tak ty, Petrík môj, si v H. M. V.?"
"Bohužiaľ, tam!"
"Ešteže bohužiaľ! Istotne máš dobre mastný úrad, si ctený a vážený?"
"Horká tvoja vážnosť a mastný úrad; živorím, sťa medveď v zime."
"Do hroma! Ako to možno? Ty, ktorý si sa v štyridsiatom ôsmom a deviatom roku i pri svojej mladosti vyznačil v úradoch štátnej financie, ty by si dnes nemal promociu?"
"Tak by malo byť, ale je nie tak. Pod Nemcom nemohol som napredovať sťa odbojník, a teraz nemôžem k ničomu prísť ako pansláv."
"Choď mi so svojím panslávom! Krv vo mne vrie, keď počujem taký nesmysel. Ale aká to náhoda, Petrík ľúby, s tebou sa sísť, a práve tu v Orode! Pravda, tu sme sa videli napokon, ak sa nemýlim, 11. augusta 1849?"
"Ach nie; pod Világošom 13. augusta."
"Pravdu máš: keď sme slzili nad svojou vlasťou a pustili sa do sveta, ako kurence bez matky."
Rozhovor náš nemal konca kraja, najmä však osud môjho priateľa taký je dojímavý, že som si umienil s jeho privolením ho uverejniť.

Vytlačiť (Ctrl+P) Stiahnuť v PDF

Vložené: 30.05.2019

­­­­

Súvisiace odkazy

Čitateľský denník - nenájdený žiadny ďalší obsah z autorovej tvorby
Čítanka-Sládkovičove básne
-Slováci a sloboda
Životopisy - autorov životopis nenájdený
­­­­

Diskusia k úryvku
Ondrej Seberini - Slováci a sloboda





Aktuálne poradie súťaže­

  1. Súťaž o zaujímavé ceny pre vás pripravujeme od januára 2020!
    Napriek tomu môžete aj v tomto období do našej databázy pridať vlastnú prácu.

Štítky




Server info

Počítadlo: 160 604
Odozva: 0.02 s
Vykonaných SQL dotazov: 6
Návštevnosť: TOPlist.skSlovenský-jazyk.sk




Mapy webu Čitateľský denník - Životopisy - Čítanka - Spisovatelia Dôležité informácie Podmienky používania - Vylúčenie zodpovednosti


Slovenský-jazyk.sk (alebo tiež Slovenčina.net) vznikol ako pridružený študentský portál známeho českého servera Český-jazyk.cz. Oba projekty majú rovnakého prevádzkovateľa a snažia sa svojim návštevníkom ponúknuť v čo najkvalitnejšej forme čo najviac materiálov a textov z oblasti slovenského jazyka (čitateľské denníky, čítanku, životopisy, slohové práce a v neposlednom rade tiež slovníček pojmov z literatúry a gramatiky). Vlastnoručne spracované študijné materiály (ako napríklad rozbory diel alebo interpretácie básní, eseje, výpisky z knižiek atď.) môže do našej databázy pridať ktokoľvek - text možno jednoducho pridať cez interaktívny formulár, ktorý nájdete na stránke Pridať svoju prácu. Značnú časť obsahovej náplne Slovenský-jazyk.sk tvoria odborne preložené texty do spisovnej slovenčtiny z českého servera Český-jazyk.cz.

Overovací kód Opište kód z obrázku (iný kód ↑)