Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

PRVÉ DEJSTVO

TRETÍ VÝSTUP

HARPAGON, ŠIDLO

HARPAGON: Ber sa odtiaľto! Zaraz a bez slova! Tak prac sa z môjho domu, ty kmín bohov, ty šibenec!
ŠIDLO (bokom): Takého zlého človeka, ako je tento prekliaty starigáň, som v živote nevidel. Nebodaj bude, prepytujem, posadnutý diablom.
HARPAGON: Čo si to brbleš pod fúzy?
ŠIDLO: Prečo ma vyháňate?
HARPAGON: Ešte sa opovažuješ spytovať, ty galgan! Odpáľ a vrtko, lebo ťa zahluším!
ŠIDLO: Čože som vám také vykonal?
HARPAGON: Vykonal si mi toho toľko, že si prajem, aby si sa stratil.
ŠIDLO: Môj pán, váš syn, mi rozkázal, aby som tu naňho počkal.
HARPAGON: Počkaj si ho na ulici, ale netrč mi tu v dome ako svätý za dedinou. Priam to číha, čo sa vôkol neho robí a čo by mohol pre seba uchmatnúť! Nechcem mať okolo seba špehúňa, čo jednostaj pchá nos do mojich vecí, odroňa, ktorého prekliate oči striehnu na každý môj krok, hlcú pohľadom všetko, čo mám, a snoria na všetky strany ako ma ošklbať.
ŠIDLO: Doparoma, ako by vás mohol niekto ošklbať? Ste stará hus na šklbanie! Veď všetko zamykáte a vo dne v noci strážite.
HARPAGON: Zamykám, čo za dobré uznám, a strážim, ako sa mi páči. Či sa to okolo mňa nehemží špicľami, ktorí len tak jastria, čo robím? Pre seba. Celý sa trasiem, či nebodaj, nezaňuchal niečo o mojich peniazoch. Nahlas. Azda len nie si ž tých, čo by hneď rozchýrili, že mám doma ukryté peniaze?
ŠIDLO: Vy máte ukryté peniaze?
HARPAGON: Odroň, to nevravím. Pre seba. Z kože vyletím! Nahlas. Len sa spytujem, či by si zo zlomyseľnosti neroztrúbil, že mám peniaze.
ŠIDLO: Pehe, čo nás po tom, či ich máte, alebo nemáte. Pre nás je to peši, alebo za vozom.
HARPAGON: Hla, aký mudrlant! Jednu ti liznem a hneď budeš vyliečený z toho mudráčenia. Opakujem, ber sa preč!
ŠIDLO: Dobre, idem.
HARPAGON: Počkaj, nevzal si mi dačo?
ŠIDLO: Čo by som vám vzal?
HARPAGON: Pod sem, nech sa presvedčím. Ukáž ruky!
ŠIDLO: Prosím.
HARPAGON: Druhé.
ŠIDLO: Druhé?
HARPAGON: Áno.
ŠIDLO: Prosím!
HARPAGON (ukazuje na nohavice): A nevopchal si si niečo tam?
ŠIDLO: Pozrite sa sám!
HARPAGON (ohmatáva mu spodok nohavíc): Takéto pľundriská sú hotový úkryt na potiahnuté veci. Za také by mali vešať.
ŠIDLO (pre seba): Juj, takýto človek by si naozaj zaslúžil to, čoho sa bojí. Či by som bol rád, keby som ho mohol okradnúť!
HARPAGON: Ha?
ŠIDLO: Čo?
HARPAGON: Čo to vravíš, okradnúť?
ŠIDLO: Vravím, aby ste prekutali, kde sa len dá, či som vás mohol okradnúť.
HARPAGON (prehľadáva Šidlovi vrecká): To aj urobím.
ŠIDLO (pre seba): Bodaj cholera uchytila lakomcov i lakomstvo!
HARPAGON: Čo, čo to hovoríš?
ŠIDLO: Čo hovorím?
HARPAGON: Áno, čo to hovoríš o lakomcoch a o lakomstve?
ŠIDLO: Vravím, že nech cholera uchytí lakomcov i lakomstvo.
HARPAGON: Koho tým myslíš?
ŠIDLO: Lakomcov.
HARPAGON: A kto sú to tí lakomci?
ŠIDLO: Žgrloši a skupáni.
HARPAGON: Ale koho tým myslíš?
ŠIDLO: Prečo vás to trápi?
HARPAGON: Trápi ma, čo ma trápiť má.
ŠIDLO: Myslíte si, že hovorím o vás?
HARPAGON: Čo si myslím, to si myslím, ale chcem, aby si mi povedal, komu to vlastne hovoríš?
ŠIDLO: Ja? Ja ... to hovorím svojej čapici.
HARPAGON: A ja niečo poviem tvojej tekvici.
ŠIDLO: Chcete mi zabrániť, abysom preklínal lakomcov?
HARPAGON: Nie, ale zabránim ti, aby si trepal a bol bezočivý. Čuš!
ŠIDLO: Veď som nikoho nemenoval.
HARPAGON: Ak ešte mukneš, vyprášim ti kožuch.
ŠIDLO: Len trafená hus gága. Zavrieš už tú papuľu!
ŠIDLO: Čo mám urobiť?
HARPAGON: Juj, juj!
ŠIDLO (ukazuje mu jedno vrecko na kabáte): Hľaďte, tu je ešte jedno vrecko. Máte už dušu na mieste?
HARPAGON: No, vráť mi to, nech ťa nemusím prehľadávať.
ŠIDLO: Čo?
HARPAGON: Čo si mi vzal.
ŠIDLO: Veď som nič nevzal.
HARPAGON: Namojdušu?
ŠIDLO: Namojdušu!
HARPAGON: Tak porúčam sa! Ber sa v čerta!
ŠIDLO (pre seba): Ale ma vykúril!
HARPAGON: Bodaj ti aspoň svedomie nedalo pokoja! To galganisko sluhovské mi leží v žalúdku a najradšej som, keď ho nevidím, psa šmatlavého.