SLOVENSKÝ JAZYK Literatúra aneb študentský underground - čitateľský denník, životopisy, čítanka, slohové práce, slovníček pojmov - www.slovensky-jazyk.skwww.slovencina.net Publikovanie alebo ďalšie verejné šírenie obsahu servera Slovenský-jazyk.sk je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa výslovne zakázané! Použitie výhradne len pre osobné účely je možné.



Menu

­

Kráľ Janko (*24.04.1822 - †23.05.1876)

­­­­

Pán v tŕní

  • romantická balada z roku 1846 (Orol tatránsky)
  • stručný dej: bezbožný, krutý a bohatý pán zabije na poľovačke človeka; pri návrate z poľovačky zbadá krv ako svedectvo svojho činu; z toho zošalie a hynie v strašných mukách; v závere sa z rozhovoru medzi matkou a dcérou, ktorý predstavuje akési racionalistické dopovedanie, dozvedáme, že pán vo svojom šialenstve vbehol v noci do tŕnia, kde kričí a narieka
  • hlavná myšlienka: balada je obžalobou všetkých, čo zdierajú ľud (je tu zobrazená neľudskosť pána, ktorý sa dopustil zločinu)
  • baladu Janka Kráľa možno chápať ako tragickú udalosť znázornenú na lyrickom priestore, ale zároveň aj ako baladický prepis ľudovej povesti
  • námet je básnikovi východiskom pre vykreslenie človeka, ktorý niečo hľadá, objavuje, neuspokojuje sa so zaužívanými normami, aktivizuje sa proti konvenciám či zlu
  • tragickosť pritom nie je determinovaná len riadením tajomných živlov alebo osudovosti, ale je obsiahnutá v samotnej psychike človeka, v nerovnom boji človeka proti nepreniknuteľným prekážkam, resp. v porušení morálnych pravidiel
  • baladickosť u Kráľa však nespočíva len v sujete, ale je prítomná v navodení baladickej atmosféry, v deskripciách, digresiách i funkčnom využití prírodnej symboliky a obraznosti

Na poli od mesta hore vŕškom cesta,
na poli na stráni chodník maľovaný.
Čo to za maliarov chodník maľovali,
že si miesto farby krvou pomáhali?
Či farby zelenej, belasej nemali?
Tí stoliční páni do rady zastali.
Čože to! Čože to! Či vlka zabili,
či dáku zverinu v poli podstrelili?
A znaky sú svieže, ak' by ich paholci,
čo si lecikedy zaskočia po noci,
keď sa na záletoch trošku opozdili,
už domov idúcky nôžkami vybili:
hej! parobci dobrí, či vy to neznáte?
veď vy stiaď za rána často chodievate,
pred východom slnca za rána-ránička,
keď si ešte každý pokojne buvičká;
za rána, za rána, ešte radšej v noci,
ktože to povedať z vás nám bude v moci?
Zvery sú po horách. Žiar nerobil pohon,
chlapci ani na krok neboli z mesta von,
a psov práve teraz len lovec zvoláva,
pán na poľovačku ešte len hor' vstáva;
z mesta vychádzajú ľudia na diváky:
ktože to urobil tie krvavé znaky?

Pán v poludní ide, psi za ním behajú,
lovci mlčia, ani slova nedávajú,
psi po znakoch začnú štekať, zavýjati,
pán na znaky začne čudne zazerati.
Lovci sa stratili, o psoch viac neslýchať,
pán ako stĺp stane - začne ťažko dýchať,
hlava sa mu múti, vlasy dupkom vstali,
oči ako dáke lopáre vyvalí.
Chce preč ísť - nemôže - ktože ho stavuje?
chce kričať - nemôže - ktože mu zbraňuje?
Čo robiť - vystrelí, azda div preminie,
ale strašný ohlas, s ktorým všetko hynie,
ale strašný ohlas nazad ho omráči:
kárajte sa, všetci toho sveta dráči!

Bo duša ak' šabľa v skalách zatupená,
bo duša ako tá hlaveň začadená,
tá duša, čo nezná, čo je Boh, Duch svätý,
čo Kristus na dreve je kríža rozpätý,
čo človek, čo sluha, čo sedliak, a čo chrt,
aspoň si spomenie, že ju prichlopí smrť.
Ale už si v hrsti, nezhodíš viac jarmo,
zarež sa, zadus sa, všetko ti je darmo,
čo dušu vychráčeš, nazad sa ti vráti,
by ťa sťa ohnivo mohla katovati;
vystrelí ešte raz či v strachu, či v vzteku,
a na! mu tri kvapky streklo na mentieku!
A na! mu tri kvapky krvi sťa okále,
ktoré sa blýskajú na divokej skale,
na divokej skale, kde od roka kýsi
na hromoch, na bleskoch a na daždi visí,
tri kvapky, tri besy menia sa v ohavy,
každá dusí, páli a prse mu dávi,
každá sťa to rážďa praští do hlbiny -
Kárajte sa, všetky na svete mršiny!
Zahodí ručnicu, z mentieky sa zvlieka,
mentieku myk o zem, a domov uteká,
ako vietor fujas, sťa pes bez svedomia,
žena, deti jačia a rukami lomia.
Nevraví už viac, ale len ako had sipí,
tak ako šamotina duša z neho kypí;
hryzie zem, zubmi škrípe, nechty v oči púšťa,
nie dušu, nie dušu on, no besa vypúšťa.
Ešte na samom konci hádže sa a vzpína:
nech ťa vždy na toto večnosť rozpomína!
Nebudeš mať spočinku, bos' ho nezaslúžil,
tak ti bude po smrti, akos' na svete žil.

Dievka

Či to vlci takto vyjú,
či žobrák mizerný plače,
či dakoho kyjom bijú,
či dakto po ohni skáče?

Matka

Tie polnočné vetry fučia
a v jedline starej skučia,
haluz o haluz sa bije,
odtiaľ ten hlas takto vyje -
vietor s haluzami v boji:
moja dievka, buď v pokoji!

Dievka

Či dakoho z kože derú,
či dakoho čerti berú?
Len slúchajte v poli huk:
ratuj, svätý Nepomuk!

Matka

Spadli dažde na doline,
divá rieka hurtom plynie,
hurtom plynie, hádže stromy,
či čuješ, Hanka, tie lomy?
Čuješ, ako vlny perú
o breh a vše sebou berú?
Breh je s riekou v tuhom boji:
moja dievka, buď v pokoji!

Dievka

Jaj, nevyje vietor v lese,
prúd besný rieka nenesie!
Hľa, chodníček, tam tŕniček,
tam je šípä, tam je kríček,
šípä veľkô, väčšie tŕne -
čože sa tam v nich tak brnie,
v nich sa brnie, v nich sa moce,
plače a jačí divoce?
Vprostred tŕní holý, nahý,
samá rana telo, líca,
po bodľačí, po pichliačoch
hádže sa jak vretenica,
na srdci má tri piavice,
pazúristé tri orlice.
Nahý kričí: hí ja, hí ja -
ach, Jezus, Jezus, Mária!

Vytlačiť (Ctrl+P) Stiahnuť v PDF

Vložené: 16.12.2019

­­­­
­­­­

Diskusia k úryvku
Janko Kráľ - Pán v tŕní




­­­­

Aktuálne poradie súťaže­

  1. Súťaž o zaujímavé ceny pre vás pripravujeme od januára 2026!
    Napriek tomu môžete aj v tomto období do našej databázy pridať vlastnú prácu.



­­­­

Server info

Počítadlo: 5 543 641
Odozva: 0.03 s
Vykonaných SQL dotazov: 8
Návštevnosť: TOPlist.skSlovenský-jazyk.sk




Mapy webu Čitateľský denník - Životopisy - Čítanka - Spisovatelia Dôležité informácie Podmienky používania - Vylúčenie zodpovednosti


Slovenský-jazyk.sk (alebo tiež Slovenčina.net) vznikol ako pridružený študentský portál známeho českého servera Český-jazyk.cz. Oba projekty majú rovnakého prevádzkovateľa a snažia sa svojim návštevníkom ponúknuť v čo najkvalitnejšej forme čo najviac materiálov a textov z oblasti slovenského jazyka (čitateľské denníky, čítanku, životopisy, slohové práce a v neposlednom rade tiež slovníček pojmov z literatúry a gramatiky). Vlastnoručne spracované študijné materiály (ako napríklad rozbory diel alebo interpretácie básní, eseje, výpisky z knižiek atď.) môže do našej databázy pridať ktokoľvek - text možno jednoducho pridať cez interaktívny formulár, ktorý nájdete na stránke Pridať svoju prácu. Značnú časť obsahovej náplne Slovenský-jazyk.sk tvoria odborne preložené texty do spisovnej slovenčtiny z českého servera Český-jazyk.cz.

Overovací kód Opište kód z obrázku (iný kód ↑)