Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Smrť. Niekto sa jej bojí, niekto v nej vidí hrdé zakončenie života. Pre jedného je to neistota, pre druhého existencia lepšieho bytia. Istí si však môžeme byť v tom, že pre každého je to symbol rovnosti medzi všetkými ľuďmi. Nezáleží na našej farbe kože, národnosti, náboženstva alebo názoroch. Každý zomrieme. Skôr alebo neskôr. Ostré slová pre každého smrteľníka, ešte ostrejšie pre toho, kto sa s týmto faktom nevie zmieriť.

"Celý ľudský život je len cesta k smrti." (Seneca)

Presne tak. Rovnako ako mnoho filozofov sa aj Seneca zamyslel nad otázkou bytia. Prečo absolvovať cestu do slepej uličky, z ktorej niet návratu? Vlastne neviem, prečo nad tým premýšľam, keď to nedokázali rozlúsknuť ani tie najväčšie mozgy sveta. Odpoviem si však jednoducho: Každého sa to týka. Každý na to myslí. Ja nie som žiadnou výnimkou. Ale je to smutné, že? Človek si pripadá ako dobytok. Hovädzí dobytok, ktorý celý život bojuje o prežitie a zdokonaľuje svoje vlastnosti, aby ho na konci pastier nemilosrdne zabil. Je týmto pastierom Boh? Ťažko povedať...

Treba teda uznať, že ľudský život vyzerá na prvý pohľad celkom bezvýsledne, či dokonca mu chýba zmysel! Argumentom nám však môže byť, že pre mnohých ľudí existujú veci, pre ktoré stojí za to žiť, hoci vedia, že to tak nebude navždy. Láska. Priatelia a najbližší. Krása. Auto. Je to relatívne. Iba vďaka týmto potrebám však naberá náš život zmysel a naša snaha sa nemusí javiť pochabo.

Stále je tu však množina ľudí, ktorí tieto veci postrádajú a ich život sa razom mení na jedno veľké peklo, z ktorého je práve smrť jediným únikom. Ale uvedomme si: Nie je práve naša osobnosť jednou z tých najdôležitejších a najpotrebnejších "nutností" k životu? Každý sme predsa odlišný a každý plníme svoju úlohu v postavení spoločnosti a sme nepostrádateľným dielikom celej tejto skladačky života, bez ktorého sa ostatné dieliky často nezaobídu. Táto myšlienka by nás mala podľa mňa okrem iného tiež držať nad vodou a poslúžiť nám ako dôvod na to, aby sme zajtrajšie ráno opäť vstali a prežívali ďalší deň.

Pýtam sa teda: Má život zmysel? Má. Nevieme, prečo tu sme, ale vieme, že hoci nás na tom konci slepej uličky čaká smrť, mali by sme uličkou prejsť s hlavou vztýčenou, mysľou pevnou a rozvážnou a ísť v ústrety celému tomu dobrodružstvu, plnému šťastia i nešťastia. A ak si uvedomíme túto existenciu seba samého, ulička sa môže staať priestrannejšou, než sa zdá.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/smysl-zivota-a-smrt.html