Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Sedím v kresle a svoj zrak upieram na oheň predo mnou, ktorý v krbe tichučko praská. Jeho nenásytné plamene vzťahujú svoje žeravé ruky na úbohé polienka, ktoré sa v krbe menia na hustý šedivý popol. Akoby dym, ktorý sa dvíha hore od polienok, predstavoval ich duše, ako by mizol s ich životmi.
Chcem ešte priložiť, a poslať tak ďalšie drievka na smrť, ale už žiadne nezostalo. Musím sa teda vydať von do tej krutej zimy, ktorá tam panuje a vládne celej prírode.

Obliekam sa a chcem vyjsť, ale akonáhle s ukrutným vŕzganím otvorím dvere, pocítim vládu strašnej zimy na vlastnej koži. Najskôr mi vietor svojim ľadovým dychom fúkne do tváre hojnú dávku snehových vločiek, a potom príde mráz. Ten ako by mal milióny rúk a v každej z nich ihly ako britvy, ktorými ma bodá do tváre. Nedá sa to vydržať. Vzdávam svoj boj a vraciam sa späť do domu. Všetkou silou zatvorím dvere a zvíťazím nad prievanom, ktorý mi v tom bránil.

Vysilená sa pomaly zosuniem k zemi. Sledujem bezmocné vločky, ktoré sa mi roztápajú na bunde a umierajú ako tie polienka v krbe. Až na to, že tu je ich vrahom teplo. Všetky tie vločky sú na prvý pohľad rovnaké, a predsa iné - majú v sebe niečo, čo ich odlišuje...

Ťažké viečka mi prikryjú moje ospalé oči. Nezaspávam len ja, ale aj oheň v krbe, ktorému dochádza dych. Zrazu už nie je tým bezcitným vrahom, ale je rovnako nevinný ako jeho obete...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/liceni/ohen-v-krbu.html