Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Moja zlá nálada sa začína hneď, ako sa blíži nedeľa večer, pretože musím doháňať všetky nasľubované učivá, ktoré si zadávam v škole na víkend, aby som mal čas sa venovať svojim aktivitám – hraniu hier na počítači. Ale skoro zakaždým na učenie doslova zabudnem, pretože som zaseknutý pri počítači.

Ako skončím s počítačom, idem sa pozrieť na môjho najväčšieho nepriateľa - budík! A dozviem sa, že sú už 2 hodiny ráno a ja si bleskovo spomeniem, že za päť hodín vstávam do školy. Rýchlo utekám do kúpeľne osprchovať sa a nešťastnou náhodou zistím, že netečie teplá voda. Hovorí sa, že keď sa človek sprchuje pod studenou vodou a vydrží tam najmenej 5 minút, tak je prebudený do života. Po desiatkach minút rozhodovania som toto riziko podstúpil a vydržal som tam iba pár sekúnd a aby toho nebolo málo, zistím, že nemám zubnú kefku. Tak rýchlo, rýchlo zubnú pastu na prst a starostlivo si drhnúť moje "žiarivo biele" zúbky. Keď som bol so všetkým hotový, šiel som konečne do postele, ale bohužiaľ som nemohol zaspať, pretože našim hrala príliš nahlas televízie, takže som sa rozhodol, že im pôjdem dohovoriť svoje. Po mojej päťminútovej prednáške som neuspel. Veľmi sklamaný som šiel spať prenasledovaný hlukom od televízie, ktorá hučala snáď až do rána, ale našťastie sa mi podarilo záhadne zaspať.

Prebudil som sa za päť minút osem, bleskurýchlo som vstal a bol nachystaný, takto rýchlo hlavne preto, že sme mali prvú hodinu matematiky s naším triednym pánom učiteľom , ktorý priam neznáša neskoré príchody na hodinu, obzvlášť odo mňa.

Vyšiel som z domu, nakopol som motorku a upaľoval do školy. Zrejme druhýkrát sa na mňa usmialo šťastie, asi to bol dar priamo z nebies - došiel mi benzín pri nemocnici. Bohužiaľ som musel akýmkoľvek spôsobom dobehnúť do školy, schmatol som teda motorku a dotlačil ju až ku škole.

Bolo asi pol deviatej ráno. Išiel som cez vrátnicu, hoci som tušil, aké nebezpečenstvo bude čakať. Otvoril som dvere a nenápadne sa pozrel na ľavobok, kde sa otváralo maličké okienko, v ktorom bola naša obľúbená vrátnička Tučková, ktorá mi začala nadávať, ale to je u nej normálne. Musel som jej opäť povedať, že sa to nebude opakovať.

Utekal som sa do šatne prezliecť a šiel rýchlejšou chôdzou do triedy, aj keď som doslova lapal po dychu. Prišiel som k dverám mojej triedy a pripravoval som si príhovor, ako túto udalosť vysvetlím u triedneho. Vzchopil som sa a otvoril dvere. No, kde nič tu nič, prázdna trieda! Neveril som vlastným očiam! Hodina matematiky odpadla.

Pri svojom zhone plnom nešťastia som mal vlastne šťastie...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/vypravovani/stesti-v-nestesti.html