Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Chcela by som vám porozprávať pravdivý príbeh, ktorý sa mi stal asi pred rokom...

Moja najlepšia kamarátka Petra, s ktorou som zažila už veľa dobrodružstiev a radosti, sa vrátila z letnej dovolenky v Španielsku, kde bola s maminou. Štrnásť dní bez nej! Bolo to pre mňa hrozné a veľmi sa mi po nej cnelo. Konečne som jej mohla bežať naproti, konečne som ju mohla objať.
"Ahooj!" pozdravili sme sa hlasno, že nás celé letisko muselo počuť. V tej chvíli nám to nevadilo. Musela mi predsa všetko porozprávať, a ja jej tiež.

Lenže toto bol môj posledný šťastný zážitok s Petrou od tej chvíle... Zmenila sa. Niečo sa s ňou začalo diať. Nevedela som čo, ale cítila som to z jej správania a z jej pohľadu. Poslednou dobou na mňa nemala toľko času ako predtým a začala sa baviť s inými. Jej noví priatelia sa mi vôbec nepozdávali už na pohľad, ale nemohla som predsa zabrániť, aby sa s nimi stýkala. Bola som z toho zúfalá a nevedela, čo si počať.
"Kde je moja bývalá najlepšia kamarátka?"

Ďalší mesiac uplynul a ja som strácala nádej, že sa naše priateľstvo znovu obnoví. Petra trávila väčšinu času s tými "podozrivými" ľuďmi, napríklad v parku na lavičkách, kde fajčili. A keď ja som jej sama zavolala, tak sa vyhovorila, že nemôže.
"Čo som jej urobila!?" hnevala som sa a bola čím ďalej tým nešťastnejšia.
Ja som jej priateľstvo potrebovala, ale ona sa už asi necítila byť mojou kamarátkou "forever"...

Až týždeň pred Vianocami som sa rozhodla vyriešiť tento jeden veľký otáznik. Proste som ju v škole chytila za ruku, odtiahla bokom od ostatných a rovno jej povedala, nech si teda rozmyslí, s kým chce kamarátiť. Ja o ňu veľmi stojím, ale ona sa v tom prípade musí prestať kamarátiť s tou partiou... Keby vedela, ako dlho som sa k tomu odhodlávala! Ale ona len mlčala, potom sa na mňa pozrela a odišla. Nevyčítala som v jej očiach nič. Vôbec nič.

24. december. Deň, na ktorý sa celý rok teším. Tentoraz však bol o niečo pochmúrnejší - bolo mi smutno za Petrou. Každé Vianoce som trávila dopoludnia u nej, alebo ona u mňa. Ale tento rok, tento rok budem doma sama len s rodičmi.. Vôňa kapustnice sa rozliehala po celom dome, otec chystal stromček a ja som sa schovala do izby a plakala som.

Keď v tom som zrazu počula zvonček.
"Susedia," pomyslela som si a zase som sa upokojila.
Ale potom mi to nedalo a bežala som otvoriť. Pred vchodom stála Petra! V jednej ruke zvierala obrovskú čokoládu, v druhej zabalený darček a obe veci mi podávala. V jej očiach boli aj slzy.
"Odpusť mi! Ja som tak hlúpa... Bola som na teba odporná. Ale odpusť mi to prosím..."
Bola som dojatá a radostne som ju pozvala dovnútra. Petra mi začala rozprávať o rozvode svojich rodičov, čo bol dôvod jej starostí. Bola som na seba nahnevaná, že som jej nedala šancu skôr... Od tej doby sme kamarátky snáď už navždy, "forever"...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/vypravovani/kamaradky-forever.html